Predo mnou sa objaví vysoká postava v bielom plášti: Ian, šéf fabriky, riaditeľ, Boh kureniec, ten, ktorý trtká Gabiku…

“Hi,” povie mi po anglicky dvojmetrový chlapík chudý ako moje stehno, “ty budeš nový umývač, čo?”

“Hi, áno,” poviem a modlím sa k tomu istému bohu, ktorého som pred chvíľou zasypával otázkami, aby pach z vodky prehlušila klobása, ktorú som večeral.

“Nevidel si Sissy?”

Netuším, kto je Sissy, a aj mu to poviem. Boh kureniec mávne rukou a zmizne ako letná búrka. Tak to bol on, riaditeľ kuracích jatiek, milionár, syn miliardárov, ktorí si svoj biznis založili na zabíjaní kureniec. A prečo nie? Boh kureniec býva v domčeku hneď za fabrikou, miluje históriu, kokaín a asi aj Gabiku. V tomto poradí. Zlí ľudia hovoria, že doma má celú stenu políc s historickými dokumentmi na DVDčkach. Vždy po práci si jedno v rukavičkách vytiahne a užíva si. Zlí ľudia tiež hovoria, že sem-tam ho nájdu v pondelok o piatej ráno, keď prídu do roboty, ako polonahý vyhadzuje z domu kurvy a hádže po nich euráče a prázdne skladačky od koksu. Ale to len vtedy, keď u neho nespí Gabika, pochopiteľne.

Napijem sa vodky a utekám za Podlahou. Práve vyberá hovná veľkou lopatou z plynovej komory, a keď má uvidí, mlčky mi ju podá. Vzdychnem si a začnem ich nakladať. Je ich brutálne veľa, ale čo čakať od niekoľko desaťtisícok vystresovaných zvieratiek? Že budú pred plynovou komorou veselo kotkodákať? Nie, poserú sa od strachu. Keď naložím asi pol tony hovien a zaveziem ich na určené miesto, vrátim sa a Podlaha má pre mňa ďalšiu super správu. Povie mi, že ideme na tú krvavú vaňu. Chlapsky prikývnem a snažím sa nezjebať sa v tom veľkom overale.

Krvavá vaňa je miesto, nad ktorým idú dolu hlavou zavesené a práve podrezané sliepky, a majú tak jedinečnú možnosť totálne vykrvácať. Ťažko popísať, koľko krvi môže byť asi tak zo sedemdesiattisíc sliepok, poviem vám to tak, že keď som do vane vstúpil, po lýtka mi krvavé želé určite siahalo. Ono tá krv pomalinky tuhne a stáva sa z nej taká srandovná hmota. Smiech ma prejde, keď sa zrazu šmyknem a celý sa zjebem do vane. Snažím sa vstať, ale znova sa pošmyknem a znova sa do toho namočím. Som celý od krvi a rozmýšľam, akú odozvu by malo takéto selfíčko na facebooku.

Za mnou sa objaví Peter a Zigy.

“Tak už si pokrstený! Gratulujem,” zvolá Peter a otvorí si pivo. Kurva, kde ich má v tom overale schované, napadne mi.

“Boh nás poveril hľadaním Sissy. Nevideli ste toho zmrda všivavého?”

Podlaha pokrúti hlavou, že nie a namieri na mňa vodnú pištoľ, s ktorou ma celého umyje.

“To nič, hehe, zvykneš si. Neboj nič, tá krv je v pohode, to boli zdravé kury!” uteší ma.

“Ty vole, toto je najnechutnejšia robota vo vesmíre! Ako tu dokážete robiť?” skríknem, keď Podlaha prestane na mňa striekať vodu.

“Chcel by si byť vešač? Vešať polospiace kurence za nožičky na háky? Alebo podrezávač? Alebo mať Adrianovu robotu? Alebo denne jebať sedemdesiattisíc kuracích pŕs do prepravky? Chlapče, my sme umývači, elita. Ale na to prídeš aj sám!” povie mi otcovsky Peter a poberú sa znova hľadať Sissy, nech už to je ktokoľvek.

Ďalšie hodiny mi Podlaha detailne ukazuje, čo všetko bude mojou robotou, keď on bude doma v Poľsku žrať jaternice, pozerať futbal a hučať na decká. Aspoň tak si budúcnosť naplánoval.

Našťastie odvedie aj 99% roboty a ja sa len prizerám, sem-tam si zapálim, odbehnem si odpiť z vodky a snažím sa naučiť chodiť v gumákoch plných vody a o 3 čísla väčšom oranžovom overale, v ktorom vyzerám ako šialený kozmonaut.

Celé to miesto je surreálne šialené, je celé na bielo vykachličkované, je plné divných mašín, organických zvyškov, plné smrti a bizarného Podlahovho “hehe”. Prvú šichtu mi pomôže prežiť len vodka. Sľubujem, že zajtra kúpim fľašu ja, na čo Podlaha len mávne rukou: “Hehe, to je ok. Aj tak nie je moja…”

Okolo polnoci sa za nami zastaví Lennon a ukazuje nám fotky, ktoré urobili hygienici ešte ráno a sú na nich miesta, ktoré sa poslednú šichtu neumyli poriadne. “Žiadny veľký pojeb chalani, takže pohoda. Keby volačo bolo, volajú nám ešte ráno. Opláchnite to všetko ešte raz, nastriekajte to chémiou a ideme späť!”

Ďakujem za také slová! Vidinu blížiaceho sa fajrontu idem osláviť vodkou. Mám už trocha vypité, takže keď okolo mňa prebehne niečo ako potkan, nereagujem dostatočne rýchlo. Keď sa na to opýtam Podlahy, povie, že to bola najskôr Sissy, riaditeľova čivava, ktorá sa v noci mení na šialenú šelmu, hľadá kúsky surovej kuraciny a bojuje o ne s mačkami. Príroda, chápeš?

Nechápem, ale už sa ničomu nečudujem. Ani neviem ako si neskôr dám dole overal, vylejem brutálny humus z gumákov, ako nás nahulený Zigy odvezie domov, ani si poriadne nepamätám, ako Peter celý čas nahlas rozmýšľa, koľko pív dnes vypil a ako sa Podlaha teší na kuracie soté. Postavičky, dopiči.

Zajtra ma to čaká zas. Ale už budem musieť aj niečo robiť a vodka už nebude. Zato viem, že to bude armagedon. Slepačí úlet. Čo som komu spravil?