Tak nám, drahí čitatelia, nadišla jeseň (dávam slušný úvod, kukajte). Mnohí z vás bilancujú zážitky z letných dovoleniek. Napríklad pleseň na pizde, čo ste chytili od toho negra z baru (ok, nevydalo) alebo ovisnuté, zosušené a zošuverené staré Nemky, ktoré sa jednoducho musia vyzliekať na pláži. Ako praví snobi z bratislavskej bubliny všade cestujete normálnymi linkami a celý let prespíte ako kojenci, prípadne očumujete pekné letušky. Lenže taký študent má tvrdý chleba a musí šetriť. Miesto whisky chlastať okenu, miesto kubánskych cigár fajčiť kokoty Zlaté stránky a pokiaľ nie ste istý otravný diskutér zo SME, tak aj lietať nízkonákladovkami. Tam nie sú sexi letušky, ale spuchnuté a pribraté zo second (third, fourth,...,n-th) handu. Ani si moc nepospíte, lebo niet kam dať nohy. Ale hlavne, cestuje tam s vami zvýšená koncentrácia otravných indivíduí, ktoré nemajú čo na robote, len híkať ako somáre, trepať hovadiny alebo všetkému podávať ruky.

 

Sedláci

Najčastejší typ lietadlovej škodnej je dement, ktorý bol doteraz najďalej v najbližšom okresnom meste. Zašiel na obecný úrad a na hodinu týždenne verejne prístupnej 486ke jedným prstom vyťukal akcniletenky.cz (Sleduješ ten product placement? DM Pente nedáme!) a od Rajnéru kúpil najlacnejšiu letenku, čo mohlo byť, smer Bratislava-Luton, Brno-Bergamo, Detva-Ojmjakon či nejaká iná luxusná linka, na ktorej sa pre svoju cenovú výhodnosť odohráva clash of cultures študentov a hipisákov na jednej strane a ostatných sociek na strane druhej.

 

Náš milý roľník sa nabalí, ako jeho súkmeňovci, keď idú zájazdom do Juhošky a otrávená kontrola mu samozrejme vydrbe všetky tekutiny nad 100ml a ostatné no-no predmety, o ktorých si neprečítal, že ich má dať do veľkého bágla, ktorý si ani nevzal, aby ušetril. Po celý zvyšok výletu bude smrdieť ako cap, pretože práve prišiel o sprcháč a nový si tam nekúpi.

 

V lietadle ho letuška musí poučovať ako malého škôlkara, ale rýchlo to vzdá kvôli jazykovej nekompatibilite. Tak si aspoň pozorne vypočuje hlásenie z reprákov a sleduje letuškovskú spartakiádu v uličke. Po odlepení zo zeme počuť charakteristické prejavy ako Hele mámo, my letíme! alebo Do piče, kukaj, sme vo vzduchu! Po celý zvyšok cesty sústedene čumí z okienka, ako keby za sklom dávali Búrlivé víno. Veď čumieť na oblaky pod modrou oblohou je tak meditatívne.

 

Zlepené chleby so salámou sú povinná jazda a spolucestujúci môžu byť radi, ak si ten dobytok po checkine nekúpil v letiskovom shope chlast v plaste.

 

Nadšenie opäť dáva najavo po prílete, keď počuť komentáre ako Hele táto, už jsme na zemi alebo Ale s nami jebol! Najviac ma však vie nasrať, že sa vždy nájde pár dementov, ktorí pilotovi zatlieskajú. Nechápem myšlienku za tým. Akože ďakujeme, že nie ste radikálny moslim a nenajebali ste to s nami do mrakodrapu? Je to jeho práca a nikto netlieska ženskej za pokladňou v Lidli, keď bez storna nablokuje nákup, ani policajtovi, keď šikovne vypíše pokutu.

 

Mami, mami, ja som piča!

Oveľa zriedkavejší je výskyt ľudí, ktorí sa boja lietať. To dáva zmysel, pretože keď sa bojím niečo robiť, tak to nerobím, ak fakt nemusím. No ale vždy sa nájdu takí, ktorí to porušia. Takže buď musia alebo je to súčasť terapie šokom alebo je to veľmi kreatívna forma masochizmu, keď už bičovanie a horúci vosk na bradavkách won’t do the trick. Zároveň nechápem strach z najbezpečnejšej formy dopravy, pretože ja sa osobne oveľa viac bojím, keď si predstavím, akí retardi majú vodičáky.

 

Muži sa v tomto prípade snažia zachrániť si posledné zvyšky dôstojnosti a pri zastretom okničku a so zavretými očami si žmolia spotené ruky a v duchu odriekajú Takbir Otčenáš. Ženy rady zdieľajú svoje problémy s druhými, kľudne cudzími ľuďmi. Takže často nezabudnú informovať letušku alebo dokonca spolupasažierov o svojej psychickej poruche. Výnimočne ich môžu dokonca odmeniť usedavým plačom alebo bezmocnými výkrikmi paniky.

 

Možno by stálo za to trochu dospieť a nemať iracionálny strach. Alebo si ho aspoň nechať pre seba. Potom zostáva už len ísť sa vyplakať k mamičke a ušetriť si tie nervy z cestovania.

 

ALE MY MÁME DIEŤA!!1!

Sebastrednosť niektorých ľudí dokáže nabrať gargantuánske rozmery, keď z jedinej hodnotnej časti svojej osoby vyprdnú na svet malé decko. Nepochopte ma zle – ja mám deti fakt rád. Nemám rád ich rodičov, ktorí považujú za výnimočný úspech, že sa im podarilo spojiť dve pohlavné bunky, neísť na potrat a domnievajú sa, že si za to zaslúžia výnimočné zaobchádzanie. Patrične teda otravujú všetkých naokolo hlúposťami, ktoré ich dieťa vlastne ani moc nepotrebuje, ale treba dať každému najavo, kto je tu ten dôležitý.

 

Špeciálne si spomínam na prípad jednej mamičky, ktorá so stoickým pokojom zámerne nechala svoje dieťa vysrať sa medzi ostatnými pasažiermi do pripraveného kýbla – pre väčšie pohodlie. Dokonca sa tým pochválila na blogu SME. Keď jej v diskusii ľudia spravodlivo vynadali za takú zhovadilosť, tak argumentovala tým, že kojenecké hovná nesmrdia, pretože vznikli z materského mlieka. Za takú argumentáciu by si zaslúžila odmenu v podobe riadneho hovna pred dvere, pod okná a do všetkých kvetináčov v dome.

 

Práve som priletel

Tento článok som ťukal do mobilu počas letu, aby som mohol písať pod vplyvom čerstvého a autentického zážitku. Ženská za mnou sa nevedno prečo hrala s mojím sedadlom, až kým ma nešťuchla pod rebrá. Keď som sa otočil, tak nahodila výraz akože čo do boha chcem a prehodila Nič, ja len so sedačkou... Odvtedy tomu dala pokoj, za čo som jej bol veľmi vďačný. Ďalšia si vybalila lepák z použitého obalu od salámy s nálepkou. Ako obvykle, aj teraz bolo hodne čumenia z okienok a aj nejaké hele vzlietame / pristáli sme. Tento kultúrny zážitok level lietajúci dobytčák hodnotím celkovou známkou 3+ za umelecký dojem.

 

Tematická hudba k článku: