Že prečo hejtujem jar? Veď je to také krásne ročné obdobie. Konečne svieti slnko, tráva sa zelená, ľudia vychádzajú zo svojich brlohov a promenádujú sa nielen po nákupných centrách, ale užívajú si aj čerstvý vzduch v centre mesta, idú na skejty a bajky...

 

Takto to poznáte z mesta. Na dedine, alebo v menšom meste, kde je plno rodinných domov, je to iné. Tam sa môžete cítiť ako na dedine a mať aj vymoženosti mesta. Napríklad, že smrdí hnoj od susedov, ale premávka je hustá a cez cestu už máte paneláky a hneď z druhého poschodia priamo vidia do vášho dvora. Okrem toho zaparkujú na chodník pred domom, ktorý vám tam nadrbalo mesto a teraz sa starajte.

 

Tak začnime ten hejt. Kua, svieti slnko. Ešte sa sneh ani poriadne neroztopil a všetci vybehnú do záhrady. Je to ako súťaž, kto skôr. Veď je marec, krásne svieti slnko, tak to treba využiť na prvé jarné práce. Čo tam po tom, že je ešte pod nulou... Tento rok som mal to šťastie, že zima sa pretiahla a mal som menej času na záhradné športové aktivity. Je to podobné ako fitko – keď ide človek prvýkrát, tak len mierna záťaž, aby si neublížil. Ja som vyšiel na hodinku, ale už po polhodinke som lapal dych, potil som sa a boleli ma všetky kosti. A to som len strihal stromčeky – tie menšie, aby som sa ani naťahovať nemusel.

 

Na väčších stromoch je to už iný šport – lezenie bez zabezpečenia a keď sa náhodou pošmyknem, bungee jumping bez lana. Raz sa mi tak podarilo spadnúť na hlavu z našej čerešne – pošmykol som sa, ale som sa udržal a držal som sa rukami a nohami na kmeni (pozícia medveď). Lenže gravitácia bola silnejšia ako môj hmat a začal som sa šmýkať smerom dole. Z fyziky známe trenie bolo neúčinné na zastavenie pohybu, ale malo taký nepriaznivý účinok na moju krásu, že sa mi zošúchala koža z končekov prstov, ramena a lýtok. Normálnemu človeku by aj toto stačilo k šťastiu, ale ja som ešte stále nebol dole. Blížil som sa k rozvetveniu kmeňa. Tam som si myslel, že sa zastavím. Ale zase fyzika zaúradovala – jedna noha sa mi zasekla a pri tej rýchlosti to spôsobilo, že som sa otočil dole hlavou a zletel na zem ako severokórejská raketa v rytme gagnam style. Na druhý deň som išiel do práce s monoklom akoby ma zbila manželka. Takže ak má dakto chuť na čerešne s adrenalínom, nech príde.

 

Na jarných prácach je blbé to, že ich treba urobiť na jar. A potom to opakovať celé leto. Napríklad také kosenie. Pred troma týždňami ešte snežilo, ale dnes mám v záhrade trávu skoro po kolená. A nestačí to raz pokosiť, ale priebežne to treba opakovať. Ak náhodou nechám vyrásť väčšiu (napríklad odídem na dvojtýždňovú dovolenku), tak ani deň nestačí na pokosenie tej hustej hnusnej zelene.

 

Ak náhodou mestský novozbohatlík (rozumej predal 3-izbový byt v centre veľkomesta a má auto aby vedel dochádzať do práce plus k tomu hypotéka na 25 rokov)  vychovávaný 40 rokov v paneláku si postaví dom na dedine, tak zásadne v separovanej časti, ktorú by sme mohli volať aj osada, keby pojem osada neoznačoval dačo iné. Na tom svojom 5-árovom pozemku si postaví trojárový dom, k tomu garáž, prístup ku garáži vybetónuje a zostane mu miesto na skalku s umelým vodopádom a dva krát dva metre rovnej plochy, kde si vyseje najzelenšiu trávu, ktorú zavlažuje dvakrát denne a kosí každý druhý deň. A vytešuje sa, že je tak blízko prírody.

 

Takže trávu by sme mali zhejtovanú. Teraz je na rade aj dačo zasadiť. Keďže zatiaľ nevynašli žiaden efektívnejší spôsob výroby vegetarianskej stravy (nepočítam trávu, lebo tá rastie sama), tak je potrebné zasadiť dajaké semienka, polievať ich, sem tam ich okopávať, vytrhávať háveď zvanú burina a ak sme sa celú jar a leto o svoju zeleninku pekne starali, dačo sa nám urodí a môžeme to uložiť do pivnice, kde nám to buď zhnije alebo vyschne podľa mikroklímy pivnice. Následne si kúpime predraženú zimnú zeleninu v Bille. Ale za to sme celý rok boli usilovní a makali na záhrade, aby sme mali kondičku.

 

Trošku lepšia téma – vinič. Veď kto by sa nechcel zahrať na vinohradníka a popíjať vlastné vínko v chládku svojej vínnej pivnice? Nič nie je jednoduchšie. Treba si len zohnať vinohrad (návod si pýtajte od politickej špičky). Ja som si vinič vyženil. Predtým som vedel len toľko, že sa víno dá robiť aj z hrozna a mám taký dojem, že mi tieto vedomosti zostali až dodnes. Pravdaže vinič treba strihať, striekať, okopávať, potom zase ostrihať aby nemal bujné lístie a zase striekať a kopať a striekať a striekať a ešte raz striekať aby peronospóra nezožrala. Keď už s tým toľko makáte a koncom leta príde dvojtýždňové daždivé počasie, tak sa môžete s vínom rozlúčiť. A celá práca vyšla nazmar. Ale ak máte šťastie a predsa sa dačo urodí, tak to treba obrať, vyžmýkať šťavu do poslednej kvapky, docukriť a nechať vykvasiť víno. Pravdaže párkrát prelievať hore dole a na konci vás čaká odmena. Ochutnáte vlastnoručne vypestované a vyrobené víno. A prídete na to, že dá sa používať len na varené víno s veľkou dávkou cukru alebo na podlievanie pečeného mäsa. Možno už aj banujete, že nezvíťazila peronospóra.

 

Ak ešte máte pochybnosti o tom, prečo hejtovať jar, tak ďalšie dobroty len heslovito:

 

- Skoro ráno je svetlo a optimisti hlavne v lete vychádzajú v skorých ranných hodinách. Ak náhodou nikto netrúbi pod oknami, tak aspoň jeden zo susedov rúbe strom motorovou pílou, píli drevo cirkulárkou alebo brúsi plot karbofrézkou. Pod oknom prejde 60-ročný traktor s trojtaktným dvojvalcom bez výfuku a dakto tuninguje svojho 25-ročného favorita. Nebolo lepšie spať v zime, keď prešiel maximálne snežný pluh? Aj ten len sporadicky.

 

- Aprílové počasie. Čiže neviem sa rozhodnúť ráno o šiestej, ako bude cez deň. Keďže som opatrný pesimista, tak sa oblečiem a potom sa potím. Cestou domov mám polku handier v ruke. Ak sa náhodou neoblečiem poriadne, mrzne alebo ma chytí lejak.

 

- S týmto ja síce problémy nemám, ale plno alergikov by sem pridalo aj to, že kvitnú všelijaké buriny a im tečie sopeľ z nosa a majú opuchnuté oči a preto vyzerajú ako Číňania alebo Japonci. Treba si to zobrať z lepšej stránky – ak ste baba, tak sa dajte do najnovšej módy anime filmov a môžete obšťastňovať svojho kolíka novými trikmi, ktoré ste sa báli vyskúšať. Teraz sa aspoň môžete vyhovárať, že to nie ja, to tá japonská fľandra z hentaj, ja som slušné dievča...

 

- Lebo je teplo a aj po vajciach mi tečie pot. Neprší a musím polievať, čo mi zaberie hodinu denne, ktorú som mohol produktívne využiť napríklad vysedávaním pred facebookom.

 

- Lebo prší a burina a tráva rastie ako divá. A ani pokosiť ju neviem, lebo prší. Ale aspoň môžem vylihovať.

 

- Lebo je teplo a baby sa vyzlečú do takých handier, ktoré ukážu ich výbavu. A ak neukážu, tak aspoň naznačia, čo je niekedy tiež prospešné na fantáziu. Čo sa mi na tom nepáči? V podstate nič, ale začnem slintať. A keď starý cap začne slintať, tak to vyzerá naozaj strašne.