Tak som si zo záujmom prečítal na stránkach mienkotvorného slniečkarskeho deNníka zaujímavý článok. Autor je akademik na Bystrickej univerzite, pričom sa rozumie do manažmentu chránených území. Vo svojom článku vymenoval, čo mu na Tatrách vadí a prečo je to tam celé napiču. Že návštevný poriadok je trhací kalendár, a ak to takto pôjde ďalej, všetky prírodné hodnoty a kvalita zážitkov odpláva ako ranné hovno potrubím. Poďme sa teda bližšie pozrieť na to, čo presne nám naše Tatry zruinuje:
- Fotografie východu a
záchoduzápadu slnka. Resp. ani nie tie fotografie ako samotní fotografi, ktorí sa tam motajú potme, čo je absolútne “no go“. Všetci predsa vieme, aké škody dokáže taký nočný tulák napáchať a nočné Tatry predsa nie sú korzo (© by Gustáv H.). Raz sa povedalo, že sa bude chodiť len cez deň, tak kurva len cez deň. - Cyklista na fatbiku (fat acceptance lobby už dorazila aj do cyklopriemyslu) vo Veľkej Studenej doline. Dokonca mimo turistickej trasy! Tiež som veru toho názoru, že keď sa už tam niekto jebe bicyklom, nech ide aspoň po turistickej trase, je to príjemne obmedzujúce ako pre bikera, tak pre turistu.
- Používanie dronov. V našich panenských Tatrách! Mlátiť to všetko palicou jak hadov! Aj to je málo!
- Lietanie na závesných padákoch. O zhubnom vplyve paraglajdistov na naše Tatry vyšlo už niekoľko renomovaných štúdií, prevažne z pera britských vedcov, opakovanie by bolo len zbytočným mrhaním času, prejdime na ďalší bod, ktorým je
- Voľné púšťanie psov. Hoci som psičkár, tu by som možno bol ochotný privrieť jedno slepé oko, zvlášť ak ide o psov, ktorí majú rovnakú brisknú povelovú reakciu na svoje meno ako aj na kopec ďalších povelov typu „pocem“, „nopocem“ a „zasnepočúva“.
- Otvorená Chata pod Rysmi, aj keď je oficiálne uzavretá. To je trest za to, že sme tú chatu nechali prevádzkovať takému podvratnému živlovi, akým je Viktor B. Ibaže by to bolo skôr o tom, že je otvorená pre horolezcov a skialpinistov, ktorí sa v danom teréne pohybujú tak nejako legálne a ktorí sú za toto útočisko v sedle Váhy vďační.
- Korčuľovanie na plesách. Veru, máločo zruinuje taký krehký ekosystém tatranských plies ako táto povrchná aktivita. Údajne sa konal aj nejaký volejbal na Popradskom pläse, to už ale moje receptory grobianskych aktivít odmietli zaznamenať, tak nemôžem potvrdiť.
- Skialpinizmus. To slovo vo mne vždy evokovalo slobodu, ale v Tatrách sú na to podľa autora len dve vyhradené trasy. Takže buďte slobodní, my vám určíme, odkiaľ pokiaľ.
Dovolím si to ukončiť citáciou z článku: „Zhrnuté a podčiarknuté – také masívne ignorovanie návštevného poriadku sme tu ešte nemali.“ Prepadá ma pocit číreho zúfalstva pri pohľade na zoznam týchto nelegálnych aktivít. Škoda, že autor sa bližšie nezmienil o (enviro)mentálnom dopade na tatranský ekosystém. Dovolil som si preto sám z vlastnej iniciatívy spísať zoznam aktivít, ktoré sa už buď udiali, alebo sa chystajú ako protiopatrenia k vyššie menovanému a ktoré svojou významnosťou naklonia misky ekologických váh do rovnovážneho stavu:
- Konské pólo na Štrbskom plese. Turnaj prilákal tisícky návštevníkov, budget cca mega evri, a dokonca ste tam mohli stretnúť takú elitu národa ako Cuper či Lexa. Toto je cesta, ako spraviť Tatry Tatrami a nie korčuľovanie...
- Rozširovanie existujúcich zjazdoviek a stavba nových. Keď som videl ten buldozér, ako sa do toho zahryzol, bolo mi trochu smutno. Ale chápem, aj lyžovať niekde treba. Čo ale netreba, je rozdávať pokuty za pohyb mimo turistického chodníka, keď ten buldozér počuť v pozadí.
- Lanovka medzi Hrebienkom a Skalnatým plesom. Podľa hovorkyne investora takmer marginálny zásah do prírody. Len nejaké tri stožiare, kubíky betónu, kilometre oceľových lán, pár (hekt)árov vyrúbanej kosodreviny... a to všetko pre vyvážený ekosystém!
- Aktivity tatranských hotelov typu „jazda na snežnom skútri, streľba z winchestrovky (areál Park Snow Štrbské Pleso)
- Neumožniť voľný prístup na najvyšší vrch Slovenska... oh wait!
