Október, to je mesiac, kedy sa nám stále viac pripomínajú Vianoce a že si teda máme odložiť veľa chechtákov, aby zostalo aj pre deti s rakovinou. Na druhej strane sme medzitým takmer úplne zabudli na pokémonov, takže aspoň niečo. A kto ich vlastne potrebuje, keď nás celý mesiac „zabávali“ úplne iné postavičky.

Kultúra

Kočnerovo šťastie

Existujú ľudia, ktorí majú neuveriteľné šťastie. Napríklad na Slovensku je jeden, ktorý má šťastie byť vždy tam, kde sa deje nejaké nelegálne svinstvo. Bol tam, keď sa tuneloval Technopol, následne sa mu pošťastilo, keď ho prezident Kováč v tejto veci omilostil aj so svojím synom, šťastne sa mu podarilo kúpiť zmenku, za ktorú Rusko ručil Markízou a z nedávnej histórie mal zase brutálne šťastie, keď sa mu podarilo získať vratky DPH v objeme oveľa väčšom, ako všetkým ostatným. No a tento zázrak prírody usporiadal nedávno tlačovku, z ktorej sme sa dozvedeli toto:

  • na Slovensku môže usporiadať tlačovku úplne každý, keď ste také dieťa šťasteny ako Kočner, tak na nej máte aj nátresk novinárov,
  • jojo efekt pri troche šťastia dosiahnete aj vtedy, keď si necháte odrezať trištvrťku bachora,
  • keď vám rekonštruujú dom, tak vám do termostatu jebnú skrytú kameru a vy o tom vôôôôbec neviete, no keď máte ŠAK (šťastie ako Kočner), tak táto zo začiatku nepríjemnosť sa ukáže ako skvelá pomôcka, keď k vám na návštevu príde Sulík a o pár rokov sú voľby,
  • so ŠAK si ani nikto nevšimne, že ste s asi 15 sekundami prekonali snáď aj Ficov rekord v sraní si do huby:

(- Od banky ste dostali úver jeden milión.

- Ja som žiadny úver nedostal, ale moja spoločnosť. Tu je zmluva...

- Prečo je začiernená?

- Lebo ja som súkromná osoba...)

  • ŠAK máte aj v tom, že na Slovensku nie sú žiadni novinári, iba hulákajúci a chechtajúci sa Korda a Tódová, ktorá zabudla, že keď položí otázku, mohla by druhej strane nechať aspoň dve sekundy na odpoveď a nie sa hneď utvrdzovať vo vlastných záveroch a osobných antipatiách; s takým šťastím si každého s novinárskym preukazom natriete na chlieb ako májku, ktorá stála tri dni na slnku,
  • asi aj ŠAK môže za to, že žijete v krajine, kde sedíte na tlačovkách a nie v base a ministerku spravodlivosti (hej, tiež sa mi to nezdalo, ale Slovensko stále má ministerstvo spravodlivosti) to akurát znepokojí, pretože znepokojenie je tuším jej hlavnou náplňou práce a jediné, čo vám od nej hrozí je, že nad vami bude mrnčať tri minúty v telke a tváriť sa pri tom, akoby jej pudlíkovi našli na labke zhubný nádor.

Niektoré veci sme sa ale zase nedozvedeli. Napríklad, ako veľmi poklesla v súvislosti s Kočnerovými televíznymi vystúpeniami (a aj v kontexte ĽSNS v parlamente) obľúbenosť mena Marián v slovenskej populácii. Alebo čo majú kurva všetci furt proti Lipšicovi? Snáď nabudúce...

 

Z domova

Pravica (zase) zachránená!

 

„Opakovať neustále tú istú vec a očakávať iný výsledok, to nie je nič iné, len exhibíciou deštruizmu.“

Andrej Danko

Ťažko povedať, ktorý líder pravice™ zaviedol nepísané pravidlo, že mesiac, kedy na Slovensku nevznikne nová pravicová strana, je strateným mesiacom. Možno to bol Rusko, Schuster, Lintner, Martináková, Bárdos, Palko, Roman, Nemcsics, Miškov, Procházka alebo iné politické mŕtvoly, ktoré fičia na prostej, ale úplne mylnej matematickej logike, že keď má jedna pravicová strana vo voľbách v priemere tri percentá, tak 50 strán má 150%, preto ich treba založiť veľa. A na vlak do stanice politický zombieland najnovšie naskočil aj Rybníček, ktorého si pamätáme ako riaditeľa STV, keď tam ešte chodila Superstar.

Ten najprv ohlásil, že o dva dni ohlási novú stranu, potom ju fakt ohlásil, čo teda neviem, aký má zmysel (Yo dawg, I heard you like announcements...), ibaže by nám tým nejako podprahovo chcel posunúť informáciu, že je človek, ktorý plní sľuby. Čo je presne vlastnosť, ktorú u slovenského politika nehľadá vôbec nikto, takže fail. Druhý fail je názov strany TOSKA. Chápem, že zadanie asi znelo – tu máš zoznam nejakých pozitívnych buzz(na)words, urob z toho skratku, máš na to čas do večera, a s takým materiálom toho veľa nevymyslíte, ale aj tak to znie ako značka zmrzlinového dezertu. A aspoň máme celkom zábavný generátor názvov strán, a to sa oplatí. Navyše svojich (prvých a asi aj posledných) päť minút pozornosti mu to zabezpečilo, dokonca až takú veľkú, že si takmer nikto nevšimol, že v rovnakom čase bola ohlásená ďalšia strana s názvom NAJ. Čo je zase celkom dobrá skratka, ale znamená to nezávislosť a jednota, čiže keby stranu pomenovali Oxymoron, nič by sa nestalo. Keby sa mi chcelo konšpirovať, tak by som napísal, že všetky tieto šaškárne musí platiť Fico, no je to vlastne taká zbytočná téma, že sa môžem na to akurát vysrať.

 

Zo sveta

Ako Poliaci skoro (rozum) potratili

Železničiar kričí na ľudí na koľajisku:

  • Nebehajte mi tu po trati!
  • My nie sme žiadni potrati, my sme katolíci!

 

Parafrázou tohto jurského vtipu by sa dala uviesť ďalšia megakauza, tentokrát od našich severných susedov. Banda fanatických Škripekov presne v súlade s kresťanským „keď niečo zakážeme, prestane to existovať“ a „mne sa niečo nepáči, takže by sa nemalo nikomu“ chceli pretlačiť kompletný zákaz interrupcií, a to aj v prípade takých delikátností, ako je otehotnenie zo znásilnenia. Ja teda chápem, že podpora cestovného ruchu je dôležitá vec, no neviem, či potratová turistika je tá správna cesta.

Našťastie Poliakom nejebe až tak bardzo, takže zákon neprešiel, ale kým sa tak stalo, prešlo celkom slušné hovnádo. Prolajfisti sa zase snažili vzbudiť dojem, že priemerná žena v takomto liberálnom legislatívnom marazme chodí na potrat každý nepárny štvrtok. A samozrejme k tomu používajú obľúbené argumentačné šlágre typu: Jedna žena nechcene otehotnela a zvažovala, že si dieťa nechá zobrať. Nemohla si ho totiž dovoliť, rodina ju nepodporila a na materstvo nebola pripravená. Potom sa jej však vo sne zjavil Džízs a povedal „Čo si blbá, šak ani na ten potrat nemáš prachy“ a ona sa postavila svojmu osudu a dieťa si nechala. Ak by sa rozhodla inak, svet by nikdy nemal Alberta Einsteina. Alebo Freddieho Mercuryho... A teraz si v tejto dojímavej success story vymeňte tieto dve mená čojaviem za Štafana Harabina a Ľuboša Blahu a hneď zistíte, aká to je pičovina.

Ale tie najčarovnejšie veci vznikajú, keď sa kresťanská vierouka zrazí s nejakou tou vedou, napríklad biológiou. Tak keby ste nevedeli, tak život vzniká už od počatia a plod nie je súčasťou tela matky, preto by mal mať jeho život samostatnú právnu ochranu a matka o ňom nemá čo rozhodovať. Zrejme preto si každý prolajfista adoptoval aspoň tri dvojmesačné embryá veľké ako fazuľa, ktoré ich matky nechceli. Kŕmil ich, šatil a potom im zaplatil dobré školy a kurzy jazdectva a šermu. Teda počkať, to nejako nesedí... asi to s tým samostatným životom nebude až také jednoduché. Ja len dúfam, že si to nevšimol nejaký Chromík a nenavrhne sa niečo také aj u nás, lebo keď budem mať znova čítať tieto sväté sračky, tak fakt začnem uvažovať, že interrupcie by mali byť u niektorých povolené až do 250. trimestra.

 

Slovo mesiaca

Ako nedávno informoval náš najalternatívnejší magazín, okrem Nobelovej ceny za mier najnovšie existuje aj alternatívna verzia tohto ocenenia, ktoré tento rok dostane Vladimír Putin. Ak vám práve vybehla neska nosom, tak vedzte, že to ešte stále nie je to najlepšie. Udeľovať sa bude vo Venezuele a pomenovaná je po Hugovi Chávezovi. Áno, to je presne ten týpek, ktorý z relatívne prosperujúcej krajiny dokázal iba za 20 rokov urobiť živé demo akčného postapo hororu (inak ale aj mokrý sen všetkých Blahov a Perných, lebo tam vládne úplná sociálna spravodlivosť, rozumej všetci sa tam majú rovnako na piču... teda okrem tých, čo to riadia, ktorí si žijú ako prasatá v žite a svoje deti nechajú študovať v zahraničí, o tom ale psst!), kde to do vás vojaci napália ostrými, keď sa v jednom z tých pár otvorených obchodov snažíte zohnať plienky pre decko a niečo na jedenie. A podarilo sa mu to napriek slušným zásobám ropy, ktoré táto krajina mala. Lebo keď niečo veľmi chceš, celá Kominterna sa spojí, aby sa ti to splnilo...

Takže slovom mesiaca nemôže byť nič iné ako alternatíva. Kedysi vcelku pozitívny pojem, ktorý označoval napríklad hudbu, sa časom podarilo pekne zopsuť, keď sa ním začalo označovať hocičo, čo sa len trochu vymedzilo voči asi všetkému, čo poznáme, vrátane prírodných zákonov. Hoaxy, mýty a klamstvá sú zrazu alternatívne spravodajstvo. Chémia na čistenie hajzlov je alternatívna medicína. Neschopnosť napísať vetu bez jedinej hrubice je alternatívny pravopis. Trepanie nezmyselných kokotín je vyjadrenie názoru, alternatívny historik vám povie, že holokaust sa nikdy nestal, načo mu bude oponovať alternatívny matematik, ktorý síce potvrdí existenciu holokaustu, no povie, že 6 miliónov mŕtvol nie je až tak veľa. V alternatívnej dobe skurvených mafiánov voláme „kontroverzný podnikateľ“ a len doba alternatívna môže umožniť, že rasistický xenofóbny mongoloid, ktorý si želá biele Slovensko, žaluje iných za to, že ho označia za neonacistu.

Takže sa s vami lúčim novým alternatívnym priateľským pozdravom: Dopičenia zase budúci mesiac!