Minule mi na fejsbruk prišla výzva na darovanie krvi, vraj chýba na Kramároch B rh negatív. Keďže je to presne moja skupina a keďže som sa vlastne aj znovu teraz niekedy chystal pustiť si žilou, idem tam zajtra. A mali by ste aj vy. Lebo darovanie krvi, okrem toho, že je samozrejme užitočné, je aj celkom fasa zážitok. Aby ste vedeli do čoho idete, tak vám zhruba popíšem, ako to vyzerá.

Základným predpokladom je, že musíte mať vek 18 – 60 rokov a byť tak nejako vo všeobecnosti zdravý a mať minimálne 50 kg. Ak beriete lieky napríklad na tlak, alebo na alergie, máte smolu. Rovnako ak ste homosexuál – čo sa týka darovania krvi je Národná transfúzna stanica striktne homofóbna. Aby ste vedeli, či áno alebo nie, tak tu http://www.ntssr.sk/o-darovani-krvi/dotaznik-darcu-krvi je dotazník, ktorý vypĺňate pred darovaním a ktorý vo veľkej miere rozhoduje o tom, či darovať môžete alebo nie. Medzitým si ešte odmeráte teplotu a zoberú vám vzorku krvi, či máte dosť hemoglobínu na darovanie. Ak nie, tak znovu smola. Potom ešte navštívite dochtora, ktorý vám odmerá tlak a prebehne s vami dotazník, ak sú tam nejaké veci, ktoré sa mu nezdajú (niektoré záležitosti vás totiž diskvalifikujú automaticky, ale niektoré sa dajú odkonzultovať s lekárom, napríklad ak ste mali pred 10 rokmi vysoký tlak, ale teraz je to už ok, nie je problém).

Toľko k administratívnym procedúram a ak ste vhodný darca, môžete postúpiť do ďalšieho levelu, a to do kuchynky s čajom a keksíkom značky „kexík“. Dôležitá vec je totiž pred darovaním veľa piť (nie alkáč, pochopiteľne). A tým myslím fakt veľa, napríklad ja hodím do seba vždy tak 5 pohárov čaju na mieste, a to nehovorím, koľko ešte doma ráno a večer predtým. Krv sa tým totiž rozriedi a celá procedúra sa tým dosť skráti a zjednoduší, lebo je logické, že keď máte krv jak karamel, ide to ťažko. Potom sa už môžete ísť vyvaliť na lehátko, kde vám napichnú ruku. Ihla je pochopiteľne hrubšia ako tá injekčná, ale robia to zručne, takže to nebolí dokonca ani mňa, ktorému sa vždy inak vystúpené žily práve v tejto chvíli schovajú ani neviem kam. Potom už len ležíte a čakáte, až kým prístroj nezapípa. To je vlastne všetko, potom si môžete ešte ísť dať kávu a chvíľu posedieť, aby ste vonku neodpadli. Nakoniec dostanete gastráč a potvrdenie a to je vlastne všetko. V menej exponovaných časoch vám toto celé nezaberie viac ako hodinu.

To sme mali ako a teraz si dáme, že prečo. V prvom rade, berte to ako budúci záväzok, ani nie tak morálny, skôr praktický, nikdy totiž neviete, kedy krv budete potrebovať vy. Napríklad ja mám negatívny rh faktor, ktorý má v európskej populácii asi 16 % ľudí, v Afrike asi tak 1 % a inde sú to úplne zanedbateľné čísla. To pre mňa jednak znamená, že pri súboji na nože niekde v podzemných garážach v Šanghaji musím dbať na zvýšenú opatrnosť, dvojak to môže znamenať to, že keď chodím darovať krv teraz, je štatisticky menšia pravdepodobnosť, že keď ju budem potrebovať ja, tak nebude. Got it? Okrem toho, darovanie krvi má aj iné pozitíva, napríklad vám urobia pomerne podrobné vyšetrenie krvného obrazu (vraj komplexnejšie ako pri bežnej preventívke), a to v podstate za pár minút. Okrem toho, darovanie vás trénuje na prípadnú veľkú stratu krvi a  organizmus nakopne k vytváraniu úúúplne nových krviniek. Sám za seba môžem povedať, že po každom výcuce sa cítim, že úplne že fasa, akýsi odľahčený, až jemne euforický. Riziká sú naopak pomerne náhodné a krátkodobé, napr. svalové kŕče, malátnosť, slabosť, no mne sa nikdy nič také nestalo.

Takže chlapi, načo ešte kua čakáte? Prestaňte rozmýšľať, prečo to nejde a konajte! A vlastne, zoberte aj frajerky a/alebo manželky. Spoločné darovanie krvi je totiž pre ženy z nejakého dôvodu veľmi romantickým gestom, na ktoré sa nechytá ani spoločný krúžok remeselného hrnčiarstva.