Svet ide ďalej. Priam napreduje. Od dávnych časov je preto úplne logické, že čo nenapreduje spolu s ním (nech mi je dovolené použiť slovo evolvuje), to v konečnom dôsledku stráca prívržencov, lesk a nakoniec zanikne do večnosti. Presne v tomto duchu sa niesli moje myšlienky pri návrate z košickej vyhliadkovej veže ohľadom celosvetových náboženstiev. Áno, aj na takéto veci dokáže myslieť životom skúšaný nepokrstený otec pri tlačení kočiara obsahujúceho pokrstený obsah.
Osobne podrobne mnoho náboženstiev nepoznám a preto som sa rozhodol svoju Náboženskú zmenáreň (© by RTVS) upriamiť na tradičnú katolícku cirkev. Poviete si, veď tí ľudia tam predsa chodia len a iba preto, lebo ctia tradície a ak zmeníme tie, tak do tých kostolov už nebude chodiť zaboha nikto. Možno máte aj pravdu, ale to už nech posúdi čitateľ sám.
Základným kameňom modernizácie viery ako takej by podľa mňa malo byť vydanie univerzálnej náboženskej aplikácie (najprv pre iOS a Android a potom niekedy aj pre WP10). V nej by (ako samotný názov navráva) bol užívateľ schopný nájsť si omšu vo svojom okolí takmer úplne bez námahy. Samozrejmosťou by bola možnosť motorizovanej (či pešej) navigácie na miesto určenia. Nechceme predsa, aby sa naše ovečky rozkotúľali po ceste tak, ako tvorivé myšlienky štvorročného dieťaťa. Rovnako by prirodzene boli obsiahnuté aj rozličné pripomienky spojené s nutnosťou priniesť si vlastnú sviečku na popolcovú stredu (ej, ale sa vyznám!), či oznámením, že dnes je predsa prikázaný sviatok a treba sa vychystať do kostola (s týmto má moja pani M. obzvlášť signifikantné problémy). Pri snahe o vymyslenie názvu mi aktuálne nenapadá nič originálnejšie ako BOHovská APPlikácia. Alebo prípadne len V.I.E.R.A. (Vskutku Inšpirujúca Ekumenicko Ružencová Aplikácia). To už nechám na vymyslenie marketingovému tímu.
Ak sme teda nové ovečky už do toho nášho (v lete príjemne) chladivého kostola konečne dostali, nechceme ich predsa vyľakať niečím, čo sa robí rovnako ako pred miliónmi rokov. Pre niekoho to síce môže mať svoje čaro, no robiť všetko starodávne, ako povedzme taká Hitlerova mládež (kvôli tomuto označeniu sa so mnou kedysi pani M. nerozprávala asi týždeň), nie je najšťastnejším riešením.
Preto na posúdenie ponúkam hneď päť kusov vylepšení:
- Slová všetkých kostolných piesní by sa mali projektorom premietať na stenu hneď vedľa kňaza (niečo na štýl ako karaoke, aj s tou skákajúcou loptičkou), aby si aj nováčikovia mohli falošne zaspievať.
- Listy Korinťanom by začínali obligátnym: „Úvodom môjho listu Vás čo najsrdečnejšie pozdravujeme.“
- Niekde na dobre viditeľnom mieste (najlepšie vpravo dole) by mal byť zobrazený počet minút, ostávajúcich do konca omše (niečo ako keď inštalujete Windows a chcete mať aspoň istú predstavu, ako dlho táto tortúra ešte bude trvať), lebo nie každý vie, že keď si podáme ruky ako hokejisti po zápase, už čoskoro bude koniec.
- Pred kostolom by mohol v nedeľu fungovať párty dvor, kde by sa deti mohli dobre zahrať a možno by tým prilákali aj nerozhodnutých rodičov do rúk Božích. Nestálo by to nič, veď dobrovoľníkov je v kostole habadej a hry by boli tiež viac o viere ako o potrebnom náčiní (aktuálne ma napadá napríklad hra Nájdi Svätého Pavla v stane, Hod podkovou okolo klinca s podobizňou Ježiška a samozrejme aj názorné ukážky porušovania desatora a následná nutnosť priradiť im konkrétne z nich). Plus by sme mohli zadarmo rozdávať ako občerstvenie nesolené tyčinky v tvare kríža, či tie hnusné kukuričné chrumky akože s príchuťou svätenej vody.
- Po omši by nasledovalo stretnutie plné Otázok a Odpovedí (OO ak chcete) pre zaujatých omšovníkov, ktorých téma kázne natoľko zaujala, že by o tomto všetkom chceli vedieť viac. Alebo len pre takých ako ja, ktorého v princípe zaujíma, koľko megapixelov musí mať ten legendárny baránok, keď on SNÍMA všetky hriechy sveta.
Ako ďalšia vec, čo ma teraz čerstvo napadla je logicky nutnosť vždy na omšu ísť kdesi do kostola. Moderný človek je tvor poriadne zaneprázdnený, a preto mu niekedy ten čas skrátka nevyjde. A vtedy miesto pustenia si rádia Lumen jednoducho tú vieru nechá tak a neurobí nič. Avšak aj na tento neduh ponúkam riešenie. V kostoloch by sa mohol predávať niečo ako Balíček Poslednej Záchrany: Katolícka Omša. Takto by ste si doma mohli urobiť takú vlastnú malú neoficiálnu omšu a takto by ste si dokázali svoju vieru utvrdiť v kruhu svojich najbližších. Nemám to úplne domyslené, ale celé by sa to dalo podporiť spoločensko-rodinno-zábavnou hrou Moja Prvá Omša lomeno Obriezka lomeno Krst (určená pre rodiny s deťmi od 6 rokov vyššie), ktorá by bola zmeskou medzi Monopolmi, Scrabble a Galazdákoj Okosan.
Takže ak sme uspeli v snahe o mix-it-up-a-lidl (patent pending), máme hromadu nových záujemcov, zopár starých sme síce stratili, no s ich vekovým priemerom by tu i tak dlho nepobudli, preto celá naša misia musí byť jednoznačný úspech. A to je deti spôsob, ako sa vylepšujú veci (plus aj to, ako docieliť, aby sa s vami pani M. aspoň týždeň nerozprávala). Another job well done.
