Kapitola 2: Singleplayer

 

Kde bolo, tam bolo, v časoch pred ajfónmi a vyskorýchlostným internetom, tvoril singleplayer 98% herných zážitkov všetkých hráčov. Ak sme si chceli zahrať napr. CSko pekne v skupine, museli sme najprv nanosiť všetky naše (stolné) počítače do jednej miestnosti (väčšinou prázdna komora alebo klubovňa), naťahať tam elektrinu, pozapájať všetok hardware, spojiť všetky PC do LANky, uistiť sa, že každý ma nainštalovaného správneho klienta a keď sme dohrali, všetko bolo treba zase upratať. Napriek tomu, že tieto časy sú už dávno za nami a dnes si bez pripojenia k internetu väčšinu hier ani nenainštalujete, singleplayer stále okupuje významné miesto v srdciach všetkých gamerov.

 

Singleplayer hry ďalej delíme na niekoľko základných žánrov a kopu subžánrov a ich kombinácií.  (Kto v diskusii ako prvý napíše 3 hry zo žánru „Rogue RPG“, získava Cenu Wikipédie 2015). Základné žánre sú:

 

Adventúra/Skákačka: Hry z tohto žánru patria k tomu najstaršiemu, čo sa na počítačoch kedy hrávalo. Základnými charakteristikami je 2D prostredie s tonou rôznych plošín, nástrah a pascí, etc... Základným cieľom je vždy dostať sa na druhú stranu levela a neumrieť pri tom. Občas treba pozbierať nejaké chujoviny, aby ste napr. odomkli bránu, zahubili draka a podobne, ale inak to nemá žiadny príbeh, pointu, vývoj postavy, proste nič. Do tejto kategórie hádžem aj všetky 2D bludiskové hry. Tu máš, bež z jednej strany na druhú, kill the bad guys & shut up. Príklady: Super Mário, Neverhood.

 

FPS (First Person Shooter): Ako už názov napovedá, tieto hry hráte z pohľadu prvej osoby a vašou hlavnou činnosťou je strieľanie všetkého, čo sa pohne. Spoločnými znakmi týchto hier je minimálny vývoj postavy za ktorú hráte, lineárne naskriptované levely a jednoduchučký, nikdy sa nemeniaci gameplay. Zato ale dostanete tony a tony akcie, pri ktorej nemusíte premýšľať, stačí mieriť a stláčať spúšť. Príbeh je tiež potlačený a ak vôbec existuje, slúži na posúvanie deja od jednej misie k druhej. Napriek tomu, kvalitné FPS vás dokážu vtiahnuť do víru akcie ako žiadny iný žáner a vedia zanechať spomienky na celý život. Kto sa ani raz nestratil v elektrárni, v pôvodnom Call of Duty, nech prvý hodí Panzerfaustom. Príklady: Duken Nuken 3D, Doom, Call of Duty, Half Life, Crysis, Dead Space, Halo, Gears of War and list goes on and on.

 

RPG (Role Playing Games): Doteraz potláčaný príbeh zrazu dostáva hlavnú úlohu! Existujú 2 základné prístupy k týmto hrám. Buď hráte za nejakú dopredu danú postavu alebo si na začiatku svoj „charakter“ vytvárate sami. V každom prípade ste súčasťou (väčšinou stredobodom) nejakého príbehu a záleží na vašich rozhodnutiach, schopnostiach a preferenciách, ako ten príbeh prežijete a ako skončí. Vašu postavu môžete častokrát vylepšovať cez rôzne talenty alebo schopnosti, ktoré získavate v priebehu hrania, môžete ju vybaviť lepšími zbraňami, brnením, získať bonusy k vyjednávaniu, výrobe predmetov, etc... Príbeh je nosnou časťou hry a odvíja sa často na základe vašich rozhodnutí. Takže ak sa rozhodnete byť bezcitný a chamtivý chuj, môžete nechať zatknúť istú osobu, ktorá si vás najala, aby ste zabil jej sestru-teroristku. Ak sa rozhodnete byť šľachetný a veľkomyseľný a udržať jej tajomstvo, možno sa vás na oplátku pokúsi daná osoba neskôr zabiť. A to sa oplatí!  Príklady: Baldur`s Gate, Pillars of Eternity, Mass Effect, Dragon Age, Witcher, Elder Scrolls ...

 

RTS (Real Time Strategy): Ocitáte sa v roli veliteľa, či už obyčajného kapitána alebo rovno Najvyššieho Vládcu Vesmíru, v ktorej riadite svoje jednotky v bitkách odohrávajúcich sa v reálnom čase. Zase existujú 2 prístupy, buď si v rámci bojov staviate základňu, z ktorej potom vychádzajú vaše jednotky, aby vraždili nepriateľov, alebo máte na základňu prístup len medzi jednotlivými misiami a vyberáte si tam, aké jednotky vyrobíte a vezmete zo sebou. Základom týchto hier je teda budovanie a samotné boje, pričom príbeh hrá druhotnú úlohu (čo ale neznamená, že nemôže byť úplne úžasný).  Príklady: Duna 2000, Red Alert, Total War, Warcraft, Dawn of War, Company of Heroes...

 

Nejak vidím, že sa mi to zase naťahuje, takže časť o rozpočtoch a game developmente si necháme na inokedy. Viem, že je ešte dosť žánrov, ktoré som vôbec nerozoberal, ale jednak na to máme diskusiu a druhak existuje šanca, že to číta naozaj aj nejaký ten noob a nerád by som, aby bol zmätený z veľkého množstva informácií.

 

V diskusii sa podeľte o svoje „naj“ zážitky zo singleplayerových hier. Pre mňa osobne to je jednoznačne Ravenholm z HL2. Hrával som to ako trinásťročný sám v izbe a väčšinou po 10tej večer. Bál som sa tak strašne, že mi to trvalo prejsť mesiac a v noci som sa budil s výkrikmi a úplne spotený. Došlo to tak ďaleko, že sa otec nasral a donútil ma HL2 odinštalovať. Celú sériu som dohral až na výške a aj tak som mal z toho zimomriavky.