Kapitola 1. : Console Wars

 

Keďže torrenty hlásia dobu sťahovania takmer 4 hodiny pri plnom výkone môjho internetu, rozhodol som sa daný čas namiesto spánku stráviť takou bohumilou činnosťou, akou už len pokus o osvetu tmárskeho ľudstva odjakživa je. Keďže téma je blbosťou sama osebe, vyvážil som to tým, že som ju poňal silne filozoficky, aby to aspoň nejako vyzeralo.


Obom čitateľom, ktorí sa dostali až sem, gratulujem a vitajte v mojom sprievodcovi (bizarným) svetom gamingu!


 

V prvom rade si treba uvedomiť, že fakt, že ste si na strednej zahrali 2 levely Super Mária alebo si raz za čas stiahnete nejaké FPSko, ktoré aj tak nikdy nedohráte, z vás ešte gamera nerobí. Skutočný gamer je niekto, pre koho je trávenie času vo virtuálnom svete koníčkom, záľubou a v niektorých prípadoch aj životným cieľom a poslaním. Títo úžasní/narušení ľudia sa ďalej delia na rôzne skupinky a podskupinky a popodskupinky, ktoré sa navzájom prelínajú a dopĺňajú a vylučujú. Avšak prvé a základné delenie existuje na základe hernej platformy, za ktorou naši gameri zabíjajú svoj čas.

 

1. PC

To je zhruba to, za čím práve sedíte. Správny PC gamer sa samozrejme o svoj stroj stará ako o svoje prvé (a často jediné) dieťa, ktoré nikdy mať nebude. Oproti konzolám má v 110% prípadoch lepšiu grafiku, väčší výkon, viac úložného priestoru, presnejšie ovládanie a jeho gaming skills sú neporovnateľne vyššie než niečo, čo dokáže nejaký blbý casual kid s Xboxom. Nadáva na veľké korporácie, že sa príliš prispôsobujú konzolovým hráčom, kašlú na PC a následne odušu sťahuje ich hry, len aby mohol pičovať na fórach, že multiplayer nie je na 100% stabilný 2 hodiny po začiatku predajov. Jeho PC zvládne všetky, aj tie najnáročnejšie, požiadavky akejkoľvek hry. Ak by ich náhodou nezvládal, hra je určite zle optimalizovaná, prípadne tam dali vadný PC port len preto, aby vyhoveli konzolám! Na druhej strane, sú to takmer výlučne PC gameri, ktorí tvoria lepšie alebo horšie módy, user patche a addony pre jednotlivé hry. Legenda vraví, že občas od nás zaznie aj nejaký konštruktívny feedback pre tvorcov a dokonca, ak by CDC malo vo svete Walking Dead k dispozícii tento výskum, k zombie apokalypse vôbec nemuselo dôjsť!

 

2. Xbox a PS

Herné konzoly vyvinuté spoločnosťami Microsoft a Sony. Arch enemy Xboxových fan(atikov)úšikov je samozrejme Sony a ich PlayStation a vice versa. Zúrivosť, s akou obe tieto skupiny budú obhajovať tú „svoju“ korporáciu proti „nepriateľskej“ strane, pripomína náboženskú vojnu. Z môjho super objektívneho a úplne nezaujatého pohľadu to síce vyzerá, že Microsoft aj Sony robia v posledných rokoch všetko preto, aby čo najpresnejšie, ale zato nenápadne kopírovali jeden druhého, či už ide o ovládače, grafiku alebo „platform exclusive“ tituly, debata o tom, ktorá konzola je „lepšia“, nás pravdepodobne neopustí do konca vekov. Oproti PC majú konzoly ešte tú (ne)výhodu, že nemusia byť kvôli hraniu stále pripojené k internetu (fuck you steam). Bystrým rodičom preto napadlo, že keď už nezabránia svojej ratolesti prelievať potoky virtuálnej krvi, aspoň sa následne nebude pozerať na porno, takže PS/Xbox tvoria oveľa častejší darček k Vianociam (narodeninám /meninám /výročiu prvého samostatného vysrania  sa), než gaming PC. Blahodárnym vedľajším efektom je relatívne nižšia koncentrácia konzolákov na internetoch.

 

3. Wii, Nintendo

 

Nobody cares, nobody knows. Alebo skôr ja. Ale vážne, mimo Japonsko a isté obskúrne časti Spojených štátov nikoho noví SuperSmashBrothers nezaujímajú.

 

4. Smartphone

 

Dlho som váhal, či sem zaradiť aj túto platformu, pretože žiadny gamer hodný svojho mena v živote nepripustí, že Angry birds, Fruit Ninja alebo akákoľvek hra na obrazovke 6x13cm je dobrá na niečo iné, ako skrátenie času pri sraní. Bohužiaľ, v posledných rokoch som zaznamenal nárast počtu titulov pre tablety a smartphony, ktoré sa aktívne snažia konkurovať zavedeným žánrom na poli „tradičných“ hier. O tom, či sa im darí, aké problémy to prináša a prečo sú všetci gameri zajedno v nenávisti k nim, si ale povieme neskôr.

 

Možno by sa ešte patrilo dodať, že gameri ostávajú zaseknutí v zápase o to, ktorá herná platforma je najsamlepšia, väčšinou do 16.-17. roku života.  Potom už prevládne zdravý rozum iná forma protivníka, napríklad v podobe russian fucktards hráčov iných národností, rôznych vydavateľov, alebo len obhajovanie jedného spôsobu hrania na úkor všetkých ostatných. Ono všeobecne gamer, ktorý sa nevymedzuje PROTI niečomu, je na najlepšej ceste stať sa casualom.

 

No, torrenty už dosťahovali, takže s článkom tuto skončím. Nabudúce si povieme niečo o jednotlivých typoch single-player hier (a hráčoch k nim príslušiacich), prečo majú väčšie rozpočty ako hollywoodske filmy a prečo nebude žiadny Warcraft 4 (asi L).

 

Diskusia pod týmto článkom je povolená because : Reasons.

 

P.S. Veľmi by som ocenil akúkoľvek kritiku/pripomienky k článku. V prípade záujmu som schopný z toho spraviť sériu, ktorá vydrží tak do konca roka.