Myslím si, že každá pekná žena, ktorú stretnem na ulici, je iba hologramom. Žiadne iné vysvetlenie nenachádzam. Keď sa prechádzam po uliciach, je ich celá kopa. Ale keď vojdem do obchodu, školy, paneláku, HOCIKAM, niet ich. Nerozumiem tomu. Preto keď som si o siedmej ráno sadol v parku na lavičku a zadíval sa na oblohu, dúfal som, tak nejako detinsky i naivne, zženštilo i zúfalo, že sa zrazu niekde objaví Ona. Tá pravá, že zrazu bude všetko fajn. Že sa na seba pozrieme a hneď bude všetko jasné. Poznáte ten pocit? Keď takto sedíte v očakávaní a zrazu naozaj začujete hlas? Ale keď odvrátite zrak od oblohy plnej rannej mágie, miesto vysnívanej ženy pred vami stojí bezdomovec? Ja áno, poznám ho. Ale tento článok je o Móricovi Beňovskom. Presnejšie, tento článok je o tom, ako som bol v divadle na muzikáli Móric Beňovský. A ešte presnejšie, je o Móricovi, o tom, ako si v divadle vybrať miesto na sedenie, o tom na čo myslieť, o kapele Yes Name a o hologramoch.


Áno, so spolubývajúcim a dvoma kamoškami sme sa vydali do košického divadla na muzikál Móric Beňovský. Lístky sme si kúpili do lóže, čo sa ukázalo ako nešťastný nápad. Chcem uviesť, že do divadla chodievam, ale tak nejako sa to stalo, že som stále chodil na Malú scénu. V historickej budove som bol na predstavení až teraz. Predtým som sa tam raz dostal podzemnou chodbou z ich novej budovy, ale to je story na iný článok!


A možno kým začnem, mohol by som sa opýtať, či vôbec viete, kto bol Móric Beňovský. Viete vôbec, kto bol Móric Beňovský? Keby žil Móric dnes, mal by asi úspešný startup a srdcervúci príbeh o tom, ako bol v detstve šikanovaný pre svoje krstné meno. Ale v čase, v ktorom žil, nemal inú šancu ako precestovať pol sveta. Tak sa stal kráľom Madagaskaru, akoby mu nestačilo, že bol francúzsky generál alebo čo. No určite je lepšie behať s holým falusom po ostrove a tešiť sa zo slobody. Teda asi toľko k jeho životu, ináč iba chodil tu i tam a kecal.


Vráťme sa teraz ale k lóži. Ja som sa stále chcel dostať do lóže. Slobodomurárskej. Aby som mohol ovládať svet. Alebo zozačiatku aspoň mestskú časť. Som skomný a nepotrebujem veľa. Ale dostal som sa iba do tej lóže vpravo hore. Nuž, čo Vám k tomu povedať? Nikdy nechoďte do lóže viacerí než dvaja. Keďže som poriadna chlapina a ešte aj džentlmen, pustil som dievky do predného radu. Áno, lóža je totiž taká úzka, že sú tam v jednom rade iba dve stoličky. Plnohodnotný zážitok zo zadného radu je, samozrejme, viac než nemožný. Osrať džentlmenstvo. Viac som počul než som videl. Bol som síce v divadle, ale bola to iba lepšia rozhlasová hra. Ale zas treba uznať, že ak som sa chcel aspoň útržkovito pozrieť na dianie, musel som sa tak pekne napriahnuť až cez kamarátku sediacu vpredu. If you know what I mean. Čiže v rámci snahy chápať dej som sa naťahoval s vysokou kadenciou. Z hry "Móric Beňovský" som videl akurát tú "ric". Ale čo by človek nechcel, moje oči uzreli speváka z kapely Yes Name. Nevedel som, že tam bude vystupovať. Neviem, čo sa udeje vo vašej hlave, keď počujete meno Tgor Iimko. Ale keď to meno počujem ja, predstavím si ho v červenej vestičke, ako spieva poľský preklad svojho hitu. Jak to jest, jak to jest... mamma mia!


Aby som bol objektívny, bol som prekvapený tým, ako dobre to Tgor zahral. Ale či to už zahral dobre či zle, poviem vám jedno. Vidieť Tgora Iimka stáť na divadelných doskách s parochňou, to je transcendentálnosť sama. A keď pri tom vyriekol slová "Žiť ľahký život je ťažké.", vtedy niekde na druhom konci galaxie vznikol nový vesmír. Bez debaty. Teda keď som nevidel Tgora Iimka, iba som tak sedel. Fakt. Iba som si tam tak sedel a v tichej kontemplácii imanoval do svojho vnútra a uchopoval jedno v jeho podstate. Čo iné mi ostávalo? Ale keď som sa presýtil už aj tejto činnosti, začal som sa obzerať po dievkach na balkóne.


Ejhľa, to mi bolo osadenstvo. Chodia v pároch! Po dve dievky! A potom som si všimol kopec komparzistiek, ktoré hrali divošky. Kamoška vpredu spomínala, že pozná predstaviteľa Mórica. Ale keď som sa jej opýtal či nepozná nejakú divošku, povedala že nie. No a tu je to znova, kruh sa uzatvára. Hologram. Ako to ináč vysvetliť? Podľa mňa tie ženy neexistujú. Ale či už existujú alebo či sú iba hologramom, verím že pri každom opakovaní hry vzniká nový vesmír plný krásnych divošiek. Reálnych. Krv a koža, či kosť a mlieko alebo ako to je. Krásna predstava, čo? Asi si ju zajtra ráno pôjdem predstavovať na lavičku do parku.