Každý sa už s rádioaktivitou vo svojom živote stretol. Hneď ako sa spojila spermia s vajíčkom, už do vás búšia častice žiariace z pozadia (tak sa tomu hovorí, nie je to nič z prdele), skrátka z okolia (zem, voda, vzduch, kozmos). To si ani neuvedomujete. Na zemi existujú miesta s vyšším prirodzeným žiarením a žijú si tam ľudkovia spokojne po celé generácie. No a potom tu máme vedomý kontakt so žiarením. Typický príklad je röntgen. Každý už má nejakú fotku za sebou. I keď zase röntgenové žiarenie nie je typické rádiokatívne žiarenie častíc. Je to žiarenie, ktoré vznikne, keď urýchlené elektróny narazia do brzdného terčíka a uvoľní sa energia. No ale svieti to cez materiály a ako silno to svieti určuje hrúbka materiálu, čo sa využíva pri vyšetreniach, ale aj kontrole zvarov a tak podobne. Tí menej šťastní jedinci už však zažili aj riadne žiarenie, nejaké rádiofarmaká, ožarovania a podobne.

Vieme, že chemické prvky na zemi aj vo vesmíre tvoria atómy. Tie majú jadro a obal. V jadre sú protóny a neutróny a tie sa tisnú sa k sebe. Okolo nich krúžia elektróny, tie sa veľmi tisnúť nechcú a majú svoje obežné dráhy, orbity a tak si poletujú dokolečka. Každý prvok na zemi má daný počet protónov a neutrónov. Je to v takej tabulečke od Mendelejeva a je to pekná postupka. Tie prvky ju majú riadne nabiflenú a riadia sa tým ako svätým písmom. Z tej tabulečky sa dá vyčítať hmotnostné číslo, teda koľko protónov a neutrónov prvok má dokopy a protónové číslo, teda koľko protónov má prvok. Tým sú zadefinované, tak sa spoznajú a nepopletú. Každý prvok je unikát. A teraz príde tá sranda. Ak sa vám podarí takéto jadro prepoliť, dostanete dva iné prvky. Keďže je to dosť malinké a vy nemáte taký ostrý nôž, málokedy sa vám podarí trafiť presnú polovicu a tak dostanete skôr dva rozdielne prvky. Teoreticky je to úplne ízy. A v podstate sa to deje na niektorých miestach prirodzene. Menej prirodzene napríklad v reaktore. Ale tak to funguje a treba to využiť, no nie?

Jaj a teda, že také niečo ako rádioaktivita existuje zistil v roku 1896 pri svojich pokusoch Henri Becquerel. Potom aj pri objavovaní skla Maria Curie Sklodowska a jej muž a tak dále.

Dajme si teraz pár definícií preložených do ľudskej reči.

Rádioaktívnym žiarením sa označuje emisia neutrónov či protónov, žiarenie pri spontánnom štiepení jadra (t. j. pri jadrovom rozpade) a žiarenie pri rozpade nestabilných elementárnych častíc. Preložené podľa vyššie uvedeného, keď sa rúbe jadro, lietajú triesky. Teda nikdy to jadro neprepolíte čisto, vždy niečo ufrnkne bokom, či vznikne tak nestabilný prvok, ktorý má niečoho naviac a dovtedy sa ošíva, kým sa toho naviac nezbaví. A vtedy to svieti, lebo sa uvoľňuje energia, čo to držala pokope. Konečne sa dostávame ku druhom žiarenia.

Žiarenie alfa – podľa názvu badass, ale len tak slabučko hryzká. Je to prúd jadier hélia. Keďže sa héliom plnia detské balóny, tak nič moc a zastaví ho aj list kancelárskej A4. Ale rýchlosť slušná, cca 20 000 km/s.

Žiarenie beta – pozor, žiadna beta verzia, tu už ide do tuhého. Rýchlosť 280 000 km/s a zastaví ho 1 cm plexiskla, či 1 mm olova. Aby to bolo zložitejšie, môže byť beta mínus – to je vtedy, ak má vzniknutý prvok veľa neutrónov. Neutrón, ktorý je tam naviac si povie: kašlem na to, keď ma tu nechcú, zmením sa na protón (podľa hesla - kto chce s protónmi žiť, musí s nimi vyť). Lenže protón je čo? Kladný. Aby mohol byť neutrálny neutrón kladný, musí sa zbaviť jedného mínuska. Tak vykopne jeden elektrón a je z neho protón. Uvoľní sa energia a elektrón. Celé to trvá 10 minút. Beta plus rozpad je niečo podobné, len opačne. Musíme dodať energiu. Keď kladný protón dostane riadnu bombu na solár, premení sa na neutrón a vyžiari pritom kladne nabitý pozitrón. Vlastne sa zbaví svojho pluska.

Žiarenie gama – nemá elektrický náboj a je veľmi rýchle, takmer ako svetlo. Takže 300 000 km/s ako nič. Nereaguje na elektrické pole a správa sa ako fotón zo slnka. A vlastne to aj je vysokoenergetický fotón. Toto nezastaví nejaké plexi, či plátok olova. Toho olova musí byť podstatne viac, či zopár kubíkov betónu. Alebo vzdialenosť. Čím ďalej, tým lepšie. Je rovnaké ako röntgenové žiarenie. Líši sa len rôznym zdrojom vzniku.

Neutrónové žiarenie – prúd neutrónov. To, čo v atómke vlastne chceme. Tiež nemá elektrický náboj, tienime ho riadnou vrstvou vody, alebo betónu.

To by bolo v skratke pre dnešok všetko, nabudúce si povieme niečo o účinkoch žiarenia na organizmy a kde sa to dá všetko využiť.