Ešte vás to baví? Dúfam, že áno. Dnes sa pozrieme na pár prvkov a čo s nimi.

Nepôjdem abecedne, len tak ledabolo. Začneme uránom, lebo tak celkom rezonuje v ušiach verejnosti a je celkom známy.

Urán

Svoje meno dostal po v tých časoch novoobjavenej planéte. Je to kov a že je rádioaktívny, to zistil Becquerel. Najprv z neho istá Maria s manžom extrahovali rádium a ešte jeden prvok, ktorý Maria nazvala Polónium, ako odkaz na svoju vlasť. Zdrojom uránu boli vtedy Jáchymovské bane, kde sa ťažila ruda smolinec. Neskôr využívané ako trestný tábor pre politicky nepohodlných. Urán sa používa ako palivo v jadrových reaktoroch. Bohužiaľ, na štiepenie sa dá využiť iba izotop 235U, ktorého tam je tak 0,72%. Preto jeho obsah musíme v uráne umelo navýšiť. Tomu sa hovorí obohacovanie. Je to zložitý proces, ktorého výsledkom je, že urán obsahuje 4 – 8% 235U. Logicky, keď sme na jednej strane urán obohatili, na druhej strane nám zostane „odpad“ ochudobnený urán. Ten už nemá prakticky žiadne izotopy 235U a jeho rádioaktivita výrazne klesla. Urán má ešte jednu vlastnosť. Je to mimoriadne hustý a ťažký kov. Je cca o 70% ťažší ako olovo. To sa dá využiť vo vojenskom priemysle. Určite ste už počuli pojem strela z ochudobneného uránu. Keď takejto strele udelíte dobrú rýchlosť, máloktorý pancier odolá jej šarmu. Ale nemusí ísť vždy o vojakov. Keďže je ten prevít taký hustý a ťažký, tak zaberie málo miesta a používa sa aj ako závažie. Napríklad v Starom Boingu 747 ako vyrovnávacie závažie. Pol tony. Alebo do kýlu plachetnice. Alebo súčasť panciera. Alebo paradoxne ako tienenie proti radiácii. Uránovou žlťou (dvojurán sodný) sa farbilo sklo a glazúry. Dusičnany uránu sa používajú pri fotografii pri spracovaní filmov a negatívov.

Plutónium

Keď už sme pri tých planétach... Bolo objavené až v roku 1941 na univerzite v Berkeley. V prírode sa takmer nevyskytuje a musí sa umelo vyrábať z uránu. V reaktore robí bordel, tam ho veľmi nechceme. Žerie neutróny a nie je z neho úžitok. Ale zase sa o neho zaujímajú vojaci, ktorí s ním chcú robiť hlasné ka-boooom. A veď ste videli Oppenheimera. Len tak medzi rečou, dosť veľa plutónia dokázali produkovať černobyľské RBMK. Ale ja som nič nepovedal.

Polónium.

Napriek tomu, že ho objavila pani M. a v roku 1911 za jeho objav dostala Nobelovku, neslávne ho preslávili ruskí agenti. Polónium je čistý alfa žiarič a preto je pre človeka škodlivé hlavne z vnútra. Polónium sa vyrába v reaktore ožarovaním veľmi čistého bizmutu. A všetky zlúčeniny Polónia sú vysokotoxické. Na zavraždenie Litvinenka použili 26,5 mikrogramu.

Jód

Jód? Jód. Pre život nesmierne potrebná vec, pre vývoj mozgu a nervovej sústavy dokonca životne. Aj pre činnosť štítnej žľazy. Napríklad jeho pridávaním do soli vymizol endemický kreténizmus. O ktorom začínam trochu pochybovať... No, ale nebavíme sa o jóde v tinktúre na bebí, či prídavku v soli, ale o izotope 131I. Tento izotop emituje beta a gama žiarenie, preto sa používa v lekárstve. V menších dávkach ako diagnostická látka, vo väčších ako terapeutická, liečebná dávka. Ako som vyššie spomínal, jód je životne dôležitý pre štítnu žľazu. A tej je jedno, aký jód dostane. Preto majú ľudia v okolí atómiek a vojaci jódovú profilaxiu, rozumej jódové tabletky. V prípade udalosti s únikom rádioaktívnych látok sa do okolia dostane aj rádioaktívny izotop 131I. Preto keď písknu, zožerieme jódovú tabletu, zahltíme štítnu žľazu bezpečným jódom a ona už ďalší jód nebude vstrebávať z okolia, resp. čo vdýchneme a požijeme.

Cézium

Je veľmi nestále a používa sa skôr na také chuťovečky. Ako čistič vzácnych plynov, vo fotonásobičoch, pri defektoskopii a liečbe niektorých nádorov, v prístrojoch pre nočné videnie. 133Cs je použitý v tzv. atómových hodinách a definujeme ním jednotku času v sústave SI. Je veľmi nebezpečné pre človeka, pretože v organizme nahrádza draslík. Do tela sa dokáže dostať potravou. Funguje jednoduchá postupka. Po havárii jadrového zariadenia, či nejakom vojenskom teste sa uvoľní do ovzdušia cézium. To spadne na zem, dostane sa do pôdy, z pôdy do rastlín, z rastlín do živočíchov a my to skonzumujeme vo forme mäsa, mlieka a výrobkov. Svoje si užili obyvatelia Bieloruska, Ruska a Ukrajiny po výbuchu Černobyľu.

Stroncium

Jeho izotop 90Sr je silný beta žiarič a používa sa v lekárstve na liečbu a ožarovanie niektorých typov nádorov, napríklad rakovina kostí. Ak ho však dostanete do tela nejakým nedopatrením, tak môžete dostať leukémiu. Využíva sa do jadrových zbraní. Ale má aj mierové využitie. Napríklad pri výrobe magnetov, pasty pre citlivé zuby, do glazúr, inhibítor korózie, v pyrotechnike...

Kobalt

Samotný kobalt nie je rádioaktívny. Používa sa v oceliarstve na vylepšenie vlastností ocelí. V priemysle na výrobu katalyzátorov, akumulátorov, silných magnetov, či pigmenty v keramike.

Príprava rádioaktívneho izotopu kobaltu je pomerne jednoduchá a je silným zdrojom gama lúčov. Preto sa používa v medicíne ako gama nôž na liečbu nádorov a ich ožarovanie. V priemysle sa používa na prežarovanie materiálov a defektoskopiu. Tak isto sa gama lúčmi likvidujú plesne, huby a kadejaké breberky žijúce v starých trámoch, konštrukciách a podobne, keď to nemôžete napustiť bochemitom.

 

Na budúce sa povenujeme záhradkárčeniu.