Sony Corporation je jedna z najväčších mediálnych korporácií so sídlom v japonskom Tokiu. Zaoberá sa predovšetkým výrobou elektroniky, videa, videohier, nástrojov na komunikáciu a produktov informačných technológií pre konzumný aj profesionálny trh.
Je tu záverečný diel nášho seriálu o elektronickom gigantovi z krajiny vychádzajúceho slnka. V dnešnej časti sa dozviete niečo o politike spoločnosti, jej hierarchii a osvedčených postupoch.
Ideológia riadenia
Po dlhoročnom vývoji si SONY vypracovalo dokonale premyslenú štruktúru. Tá sa zakladá na rešpektovaní starých tradícií, kultúrnych noriem, spolupráci medzi ľuďmi a rýchlom osvojení noviniek, ktoré vedú k technickému pokroku. Shigeru Kobayashi, jeden z čelných ideológov SONY tvrdí nasledovné:
Za svoje úspechy firma SONY okrem iného vďačí aj prísnym nasledovaním pravidiel zen-budhizmu. Treba sa dištancovať od pevných pravidiel, v danom prípade, na poli obchodu. Vždy treba vychádzať z danej situácie a nie vpadnúť aj s dverami do domu. Ak sa nápad zdá dobrý, ale sprevádza ho množstvo problémov, treba ho zahodiť. Človek, ktorý je psychicky „otvorený“ zmenám, vždy nájde nové cesty, ktoré ho privedú k úspechu. Ale ten, kto sa kŕčovito pridržiava jednej osnovy, jednoducho nemôže vidieť tieto možnosti, nakoľko ich ani nehľadá.
Vedenie spoločnosti sa snaží vytvárať čo najideálnejšie podmienky tvorivej práce. To je často v protiklade s tradičnými názormi Japoncov. Prezident spoločnosti Akio Morita dovolil zamestnancom, ktorí sú mladší a v nižšom postavení, aby nesúhlasili bezvýhradne so staršími zamestnancami a svojimi nadriadenými. Vedenie firmy je totiž špecifické. Myslí si, že je zbytočné prehnané karhanie zamestnancov a hľadanie chýb. Treba nájsť také riešenie, ktoré uspokojí rovnako šéfa aj jeho podriadených. Šéf musí byť bezpodmienečne vybavený takými vlastnosťami, akými sú trpezlivosť a pozornosť. Nemôže byť lakomý a nespravodlivý. Predtým než dospeje k rozhodnutiu, musí všetko dokonale poznať a následne niesť za svoje postupy zodpovednosť.
Tieto pravidlá sa líšia od pravidiel západného sveta. Na západe je to tak, že čím vyššie sa človek dostane na profesijnom rebríčku, tým viac sa vzďaľuje od problémov „obyčajných ľudí“. V Japonsku musia ostať ľudia vo vysokom postavení jednoduchými, ba až nenápadnými. Oni sú poslušní sluhovia „vyššieho celku“. V krajine vychádzajúceho slnka je vzťah ľudí k práci, ktorú vykonávajú odlišný od toho na Západe.
Na začiatku XX. storočia sa americkí a európski pracujúci v rámci boja za svoje práva združili v odboroch. Toto bola ich jediná možnosť v boji proti majiteľom veľkého priemyslu. Výsledkom toho bola obmedzená odbornosť. V Japonsku je situácia diametrálne odlišná. Tam je človek neustále pripravený na ďalšie štúdium a na osvojovanie si nových znalostí. Toto napomáha pružnosti hospodárskeho systému. Rieši sa tým prestarnutie zamestnaní. V našich podmienkach odborníci rýchlo „zostarnú“ a nie sú schopní sa okamžite naučiť nové veci. Preto musí štát vynakladať veľa financií na to, aby si toto zamestnanie udržali alebo im musí pomáhať.
Toto je z pohľadu Japoncov nelogické. Zdravý, práceschopný jedinec ostáva nezamestnaný a druhí mu za to ešte aj platia. Táto prax sa volá „sociálna výpomoc“, ale dôležité je, nakoľko to celkovo spoločnosť poškodzuje. Musíme brať ohľad aj na psychologické následky. Veľa ľudí sa utvrdí v tom, že majú právo nepracovať a za túto „zaneprázdnenosť“ dostávať peniaze. V Japonsku musí každý pochopiť, že jeho firma, dokonca celá krajina musí dokázať existovať v tvrdých podmienkach konkurencie. Preto sa z času na čas aj výskumní pracovníci SONY podieľajú na predaji tovaru. Japonec nemyslí iba na seba, ako to robí človek na západe, ale aj na svoju firmu. A japonské firmy sa aj náležite starajú o svojich zamestnancov.
Členovia veľkej rodiny
Kľúčovú úlohu zohráva v ideológii spoločnosti SONY paternalizmus. Zamestnanci firmy musia cítiť, že sú členmi jednej veľkej rodiny. To v mnohom uľahčuje udržiavanie vzťahov medzi jednotlivými „poschodiami“ hierarchickej pyramídy, ktorou v súčasnosti korporácia je. Vo firme funguje systém doživotnej renty. Veľmi veľa zamestnancov zastáva aj po dosiahnutí dôchodkového veku viacmenej prestížne posty. Nikoho to neprekvapuje. Dlhoročné pracovné skúsenosti z nich robia dôležitú pracovnú silu.
V rámci firmy existuje aj vnútorný pracovný trh. Ten, kto má pocit, že jeho talent nie je v dostatočnej miere využitý, môže ísť pracovať do iného odvetvia firmy. Celé to prebieha bez odsúhlasenia priameho nadriadeného. Šéfov súhlas ani odporúčania, nie sú v tomto prípade potrebné. Administratívny pracovník sa o preložení zamestnanca dozvedá ako posledný. Tento postup sa veľmi osvedčil. Každý človek tak má možnosť uplatnenia v zamestnaní, bez ohľadu na to, či mal šťastie na svojho šéfa alebo nie.
Ľudia cítia, že si ich firma váži. Na druhej strane nadriadení nemajú čas na to, aby sa stali namyslenými. Strácajú svoje všemocné postavenie. Ak sú zamestnanci nespokojní a pokúsia sa od nich odísť, ani samotní „patróni“ dlho nezostanú na svojom tróne. Neprepustia ich, pretože to nie je cieľom firmy, len ich pošlú do takého rezortu, kde nemusia pracovať s podriadenými.
Cieľom uniformy zamestnancov SONY má byť demonštrácia spoločnej zodpovednosti. Jej nosením sa stáva každý rovnocenným. Či už je to zamestnanec alebo hlava koncernu. Šéfovia spoločnosti sa často stretávajú za neoficiálnych okolností s rôznymi svojimi zamestnancami. Veľký význam kladú hlavne na priateľské rozhovory s najmladšími zamestnancami. To všetko prispieva k priateľskému duchu v kolektíve firmy. Ešte v čase, keď sa história firmy začala písať, jej zakladatelia vypracovali svojský manifest. Jeho názov je „Duša SONY“. V ňom sú obsiahnuté všetky idey, ktorým ako mladí verili. Čas dokázal, že budúcnosť je práve v týchto myšlienkach. A tu sú niektoré z najdôležitejších:
SONY je priekopníkom, ktorý nikdy nekopíruje druhých. Vyhľadáva všetko neznáme. Vývoj firmy slúži celému svetu. Firma si váži znalosti svojich zamestnancov a pokúsi sa s nimi dosiahnuť maximum, verí im a umožní ich rozvíjanie.
V tom spočíva životná sila SONY.
Zdroj: sony.net
