Už keď bola Čierna sviňa prezlečená za psa malé prasiatko, ehm, šteniatko, vykazovala jasné príznaky toho, že nepôjde o bežného psieho jedinca.
Od tohto útleho veku odmietala aportovať. Naháňanie loptičky a vôbec, celú tú činnosť vykonávanú na základe pokynu „Dones!“ považuje dodnes za trápnu a ponižujúcu. Za jedinú aktivitu blížiacu sa hre možno v jej podaní považovať naťahovanie sa o kus zauzleného lana. Alebo použiť za týmto účelom hračku predĺženého tvaru, ktorú je ľahké uchopiť do zubov a myksľovať celým človekom. Ako drobný štvornohec jasne preferovala deštrukčný princíp – roztrhať, prehrýzť. Toto ničiteľstvo jej vynieslo ročný pobyt v klietke. Počas neprítomnosti ľudskej posádky v byte bola celý deň zavretá v klietke. Pre útlocitných, klietka bola plne vybavená vankúšikmi, hračkami a žižlákmi a bola tak veľká, že sa do nej pohodlne zmestil dospelý človek. Tento trestný pobyt jej priniesli prečiny typu prehryznutie tv kábla, zničenie sady nohavičiek od Victoria Secret, ktoré vytiahla z koša na pranie a rozžula. Ale najviac sa na rozsudku podpísala totálna likvidácia mojich gumákov na venčenie.
Uznávam, že vzor strieborných lebiek na čiernom pozadí nemusel vyhovovať jej estetickým požiadavkám, ale mne sa tie gumáky páčili.
Po prekonaní pubertálneho obdobia vzdoru voči okoliu, ktoré sa podarilo zvládnuť najmä vďaka spomínanému retenčnému zariadeniu, sa čierna sviňa upokojila a prestala likvidovať hmotný majetok svojich ľudí. Naďalej však odmieta aportovať a mazná sa len výnimočne a v čase, keď to vyhovuje jej.
V poslednom čase sa mi Čierna sviňa prezlečená za psa začala zdať akási citovo deprivovaná (možno v súvislosti s medializáciou jej stravovacích návykov), tak som usúdila, že je potrebné zadovážiť jej nejakú interaktívnu psiu hračku. Strávi zmysluplne čas, ktorý je sama doma a rozvinie sa u nej logické myslenie (aby sme sa mohli začať hrať s legom, ako mi bolo odporučené v jednej diskusii na DM). Po preštudovaní možností, ktoré ponúkal internet, moja voľba padla na plastovú fľašu, ktorá má v hrdle umiestnený obojstranne zauzlený povraz. Poťahovaním povrazu si pes vyťahuje pamlsky z fľaše. Fľaša je z tvrdeného plastu a jej hrdlo chráni gumený lem s ostňami. Dno sa dá odšróbovať, aby sa mohli pamlsky jednoducho vložiť do hračky. (Popis zariadenia je pre ďalší vývoj situácie dôležitý!)
Recenzie na internete boli typu – Náš psík sa s tým nadšene hrá už 2 roky, Skvelé na pobavenie zvieratka atď. Ja viem, že si to tí predajcovia píšu sami, no aj tak sa mi to zdalo vhodné pre hĺbavý introvertný typ zvieraťa, akým je Čierna sviňa.
Zariadenie som uviedla do činnosti vložením pamlskov a odovzdala do papule netrpezlivého psa. Dve hodiny sa z jej pelechu ozývalo len búchanie, vŕzganie a mľaskanie. Potom mi doniesla prázdnu fľašu. Ale úplne prázdnu. Odhryzla ochranný gumený lem, prehryzla povraz, ten zapadol do fľaše a celá náplň sa vysypala na jeden šup. Nasledujúcu noc fľašu inteligentne schovala tak, že som ju tri dni nemohla nájsť. Potom sa hračka zviditeľnila v časopriestore odsunutím televízora. Prehodnotila som prvotný zámer vyhodiť ju a zakúpila som väčšie mlsky, ktoré prejdú hrdlom fľaše len pod určitým uhlom.
Naplnenú hračku som pred odchodom do práce odovzdala psiemu riešiteľovi. Už na chodbe som počula, ako sa ju pokúša rozbiť hádzaním dolu z gauča. Po príchode z práce bola fľaša opäť prázdna. Pedantnou prácou zubov zväčšila vnútorný obvod hrdla a umožnila tým plynulý pohyb maškŕt smerom von. Ďalší deň som hru skomplikovala zaštupľovaním hrdla fľaše papierovou kuchynskou utierkou. Že to bol slabý hlavolam, som zistila ešte vo dverách bytu, lebo som počula mlsky dopadať na zem.
Predvčerom som hru pritvrdila tým, že som štupeľ z papierovej utierky ustrihla tak, že z jeho ani kúsok nevytŕčal. Nepýtajte sa ma, ako to dokázala, ale poobede bol papierový štupeľ zatlačený do fľaše a pamlsky vyžraté.
Začínam sa obávať, či si Čierna sviňa prezlečená za psa neodkopíruje číslo môjho bankového účtu a nezačne si, v rámci ďalšieho kola hry objednávať žrádlo na internete sama.
