Redakcia sem-tam ohlasuje nedostatok článkov a tak mi to nedalo po dlhej dobe spracovať nejakú aktuálnu tému. Až som narazil na otázku, s kým sa párime? No, keďže som old school hetero, ako sa poslednú dobu hovorí, tak so ženami. Ale nie o tom je tá otázka. Skôr, ako to dopadne, keď zastávate istú pozíciu v spoločnosti, či profesii a ako náchylný ste spárovať sa s osobou rovnakého alebo odlišného statusu.
Takže jumpnime do toho po hlave. Podľa výskumu 3,4 milióna amerických domácností sa podarilo vyprodukovať zaujímavé výsledky z daného prieskumu. Berte to ako voľné pokračovanie už začatej tematiky.
Ako najpraktickejšie vyšlo manželstvo medzi mužom a ženou, ktorí sú stredoškolskí učitelia. Niet divu - podobný príjem, rovnaká práca a tým aj strávený čas a dnes novo nastupujúce kolegyne, ktoré sú kdesi inde, než čo kedysi nastupovali. Veď kto sa v septime, či oktáve nepokúšal zbaliť praktikantky, či nové učiteľky, nech hodí kameňom.
Potom máme kategóriu tanečníčok. Áno, sú to jeby, ako ste mohli už zistiť v tematickom článku k multi-kulti tanečkom a to nielen slovenský výkvet (Glosíková, Surovcová, Štumpfová a kol.), ale i iné mršky, ktoré sú nastupujúcou generáciou. Čo však z tohto prieskumu vyšlo, a to som nijakou metódou nepochopil – asi ide o štatisticky doloženú úchylku – majú tieto sličné slečny nejakú slabosť pre zváračov. Pripisujem to pretrvávajúcemu kultúrnemu ošiaľu z Flashdance s Jennifer Rush.
A teraz to najhlavnejšie – kvalitatívne najzaujímavejšie partnerky. Viedli sme tu nie raz polemiku, či stačia prachy, kundolapy, láska, odvaha a statočnosť alebo poriadny lofas, či všetko dokopy, avšak vyriešiť sme to nedokázali. Samozrejme táto otázka má i opačnú stránku, ale pekne po poriadku. V zásade platí, že ženy v stredných príjmových skupinách sa párujú s rovnako príjmovými mužmi alebo s vyššie príjmovými mužmi – ale pozor – preto, že tí vyššie príjmoví muži chcú. A prečo to tak je, si povieme za chvíľu.
Takže medičky, právničky, ekonómky, farmaceutky a iné vysokopríjmové krevetky majú podľa štatistiky tendenciu páriť sa s rovnako vysokopríjmovými mužskými náprotivkami, prípadne s niekým, kto ich ekonomickú úroveň presahuje – ak majú to šťastie, resp. príležitosť sa spoznať, či stretnúť. A teraz to príde – vysokopríjmoví muži od CEO a kol., právnici a doktori nemajú vysoké percento skončiť s rovnako príjmovými kolegyňami. Aspoň nie v prvom slede. Muži sa najčastejšie párujú so sekretárkami, stredo- a vysokoškolskými učiteľkami, strednými manažérkami a stredným administratívnym personálom (pičky z HR) a až potom presedlajú k vlastnému druhu. Čo nám z tohto vyplýva. Štatistika nám poskytuje jeden veľmi zaujímavý behaviorálny vzorec. Aký?
Pre ženu je podstatné pre sobáš, resp. zotrvanie v partnerstve s mužom, aby bol minimálne na jej príjmovej úrovni, ale hlavne na väčšej. Povedané ľudskou rečou pre obe pohlavia: ak si stretol práve kočku, z ktorej sa ti podlamujú nohy a dostávaš BSE, pokiaľ nie si na rovnakej alebo vyššej príjmovej úrovni, dlhodobú šancu nemáš. Pretože žena nie je schopná vzdať sa súčasnej alebo lepšej životnej úrovne v dlhodobom horizonte. Ak ešte mala pred tebou t-packa, čo jej všetko kúpil a požičal (nebodaj kúpil) svoju káru, lebo mal ďalšie tri, dal jej kľúče od bytu, pretože mal ďalšie dva, šanca na úspech sa stáva nemožnou.
Na druhej strane pre muža štatistický význam príjmu ženy, ako sme si mohli prečítať, nehrá rolu a podľa toho sa pri výbere partnerky neriadi. A čím teda? Odpoveď je jednoduchá. Jebačkou. Preto si vyberá ženu, ktorá splní jeho intímne predstavy, čím sa vysvetľujú sekretárky a iné menej kvalitné potenciálne partnerky z hľadiska príjmu, ale nie z hľadiska párenia. A tak si vyberie ženu, ktorá ho preblafne tak, že si dá s anjelským chórom high five, potom si zopakuje kamasútru, pustí ho i do exitu a na záver si dopraje jeho probiotický cocktail. Tieto schopnosti od výšky zárobku nezávisia (opačne je to o inom). Pokiaľ v tejto oblasti súčasná žena je horšia než tá predtým, pravdepodobnosť úspechu končí prvým trtkacím týždňom, kedy sa muž dozvie, čo je fuj fuj v jej svete.
Záverom teda platí, že pri výbere partnera žena nechce klesnúť pod svoju vlastnú životnú úroveň alebo tú, ktorú mala s posledným partnerom (ak bola rovnaká alebo vyššia), ale naopak chce sa dostať na vyššiu, tak pre muža platí, že nechce padnúť z aktuálnej sexuálnej úrovne na horšiu, ale naopak ju chce zachovať, ak nie vylepšiť.
Už si dovolím len dodať vetu, že po danej štatistickej analýze sa 20 za fajku na taxík javí ako... nie, nejaví.
