Pred sedemdesiatimi rokmi sa obyvatelia Topoľčian rozhodli spraviť poriadok s hnusnými Židmi, pretože už pár dní mestom doboví Rostášovia šírili stopercentne pravdivé informácie, že sa Židia chcú pomstiť za arizovanie a nastoliť nový svetový poriadok. Dokonca to vyzeralo, že tie svine by aj chceli svoje majetky, ktoré im počas vojny slušní ľudia zhabali. Slušní ľudia boli v chudobe a vyzeralo to, že Židia majú nadbytok a poslednou kvapkou do pohára sociálnej spravodlivosti bežného slušného človeka bolo, keď nasraté ženy vtrhli do školy, kde židovský doktor očkoval deti, ktoré pri tom plakali. Deti plačú, keď im dávate injekciu? Existovalo iba jedno možné vysvetlenie - pichá im jed. Slovensko malo hysterické antivax mamičky predtým, než to bolo in. Keďže sme národ priposratý holubičí, tak pogrom skončil iba bitkou a plienením, ale aj tak stačilo, všetci Židia sa radšej odsťahovali. Možno si naivne hovoríte, že od toho času sme ako spoločnosť spravili veľký pokrok a niečo také sa už stať nemôže. Tak vám aj dnes prinášam kúsok reality - stále sme rovnako jebnutí, možno ešte aj viac.

 

Ani nie pred pätnástimi rokmi sa v správach objavila reportáž, ako si ľudia v dedine niekde pri Kežmarku natreli strechy horčicou. Bola to jediná možná ochrana pred atómovým útokom, ktorý vtedy pravdepodobne hrozil, pretože zmrdskí kapitalisti zaútočili na Irak a logickou hrozbou bola atómka na Poprad. Bombardovanie Arabov vtedy ešte nebolo cool. Keďže mám pamäť na chujoviny, dodnes si pamätám záber z miestnych potravín, kde záujemcov o ochranu proti rádioaktivite čakal odkaz, už tradične slovensky prívetivý, Horčycu nemáme! Naozaj si myslíte, že odvtedy sme sa tak veľmi posunuli, že takáto masová blbosť, ktorú by nevymysleli ani Monty Pythonovci, sa už nemôže stať?

 

Nečakaný problém dneška je, že existuje veľká masa ľudí, ktorá si v záplave faktov vyberie tú najväčšiu absurdnosť a hystericky sa dožaduje pozornosti, lebo si myslí, že je schopná kritického myslenia. Dopátrať sa pravdy vyzerá byť úloha ťažšia ako nájsť lacnú reštauráciu s dobrým jedlom a milým personálom, aj keď by to v skutočnosti malo byť rovnako náročné ako dokázať existenciu mimozemšťanov keď máme Tomanovú a komunistického bubeníka. Ťažko sa diskutuje s niekým, kto si myslí, že logika je druh pečiva, a že skutočné fakty nájdete iba v statusoch Borisa Kollára, Ibrahima Maigu a podobných pravdozvestcov. Ak by ste dnes ráno povedali, že sa naozaj nikto nechystá vyhodiť Gabčíkovo do vzduchu, tak večer v miestnej krčme už budú vedieť všetci štamgasti, že je tu bombová teroristická bunka, ktorá nám chce znásilniť naše kone a ukradnúť ženy za spevu Bílej jezdec v arabčine a v nedeľu sa rozdávajú v kostole plávacie vesty. Takéto vyhlásenie sa tu, našťastie, nemôže odohrať, lebo máme na čele oportunistického chuja, ktorý by bol schopný vybojovať hlasy aj z odpadnutia svojho penisu, a tak rovno povie, že my ich sledujeme, lebo to je ozaj lepšia správa pre slušného človeka.

 

Existuje všeobecné presvedčenie, že jedinou túžbou slušného človeka je iba v pokoji si žiť svoj život a nestarať sa do ničoho. To je asi rovnaká pravda, ako že keď zožeriete ananás, bude vaše hovno voňať a mať dúhové farby. Slušný človek vymyslel a umožnil holokaust, len aby ho iný slušný človek poprel, slušný človek udával susedov, strieľal ľudí na hranici, vstupoval do strany, pálil knihy alebo rovno bosorky. Slušný človek arizoval, znárodňoval, kradol z roboty a označil za nepriateľa každého, kto sa mal lepšie a nenávidel každého, kto sa odlišoval. Slušní ľudia odprevádzali Židov do vlakov na mydlo, slušní ľudia tvorili dav s vidlami, ktorý tlieskal inkvizítorom. Veľa ľudí má pocit, že slušnosť do dnešného sveta nepatrí. Nemajte však obavy, slušní ľudia nevymreli a ani tak skoro nevykapú. Aj dnes pochodujú internetovými diskusiami, fejsbukovými statusmi a niekedy aj námestiami s cieľom zlepšiť svet pre všetkých ostatných neslušných. Bojovníci za väčšie dobro. Masa slušnosti čakajúca na svoju príležitosť očistiť a zlepšiť svet. Tak, ako vždy, ten kto s nimi nesúhlasí je ich nepriateľ, pretože slušný človek nepracuje s kompromismi a všetko je buď biele alebo čierne. Lepšie je, samozrejme, keď je to biele.

 

Je zopár dosť vymletcov, ktorí sú presvedčení o tom, že Slováci sú bojovným národom, ktorý si tu vždy spravil poriadok, a vládol tomuto priestoru. Je to pochopiteľné, pretože ich všetky historické vedomosti pochádzajú z Mor ho, ktoré aj tak prečítali iba po tú časť, ako hrdí staroslovenskí junáci jebú valaškami zem-vzduch stredného doletu slniečkárskych Rimanov, jedného po druhom. Dočítať to bolo nad ich schopnosti, tak ani nevedia, že nakoniec sa ukázalo staré cigánske pravidlo - kto má presilu, vyhráva a hrdým Slovänom ostali tak očné buľvy pre vrany. Títo akademici s vyholenými hlavami nemôžu byť viac mimo, história ukazuje, že to, v čom sme naozaj dobrí, je staré heslo držať hubu, držať krok. Ak sa niečo v našom priestore naozaj poriadne dokurví, a skôr či neskôr sa to určite stane, tak je jasné, že budeme kolaborovať s víťazom tak veľmi, že aj Francúzi sem budú chodiť na školenia. Z pohľadu slušného človeka je to v konečnom dôsledku fajn. Len si pamätajte, vy všetci neslušní, že ak jedného dňa budete vo svete, o ktorom sa nebude dať povedať nič lepšie ako "je to fakt na piču", tak nie je nič horšie ako vytŕčať z davu. Slušní ľudia vždy vedia, kto môže za ich mizerné životy a dezilúziu, pretože je vždy ľahšie hľadať chybu v iných, než v sebe.  A ak už budete nepriateľom, lebo sa budete mať lepšie ako slušní ľudia, tak vám slušní ľudia vezmú všetko čo máte a ešte vás pri tom zbijú a vysmejú, zatiaľčo iní slušní ľudia sa na to budú mlčky pozerať a všetky skupiny okrem vás si budú myslieť, že je to tak správne a práve sa deje vyššie dobro. A ak sa situácia náhodou raz zmení a vy budete chcieť satisfakciu, alebo možno iba ospravedlnenie, jediná odpoveď, ktorej sa dočkáte, bude "Veď taká bola doba." Dávajte si pozor na slušných ľudí.