Neviem, ako vy, ale ja nemám vôbec rád, keď ma strašia. A to hocikto a hocičím, ale najmä zbytočne. Aj keď je mi jasné, že žijeme v kultúre strachu, a preto potrebujeme štát, aby nás chránil, prikazoval nám a zakazoval v štýle hesla „Keď to zakážeme, prestane to existovať“, stále sa s tým neviem nejako stotožniť.  

 

Anyway, o výpovediach lekárov už musel počuť každý, okrem tých, čo sa včera prebudili z kómy a aj keď ja mám z toho celého tiež zmiešané pocity (moje skeptické ja mi hovorí, že všetci, čo pracujeme, zarábame na hovno, prečo by jedna profesia mala byť z tohto by-default-na-hovno-stavu vyňatá, ale potom si spomeniem napríklad na sudcov a poslancov a poviem si zase, že „kurva, prečo nie?“ a že by sme mali začať podávať výpovede všetci a že je fajn, že sa aspoň niečo deje). Ale podať výpoveď je snáď ešte každého sväté právo a najmä ide o jednostranný právny úkon, ktorý nepodlieha schváleniu nejakej vyššej entity, jednoducho „tu máš výpoveď a nasrať!“. Teda normálne to je asi v inej realite, nie v tejto kokotokracii konžského typu.

 

Tu nás treba dobre vystrašiť, že sme sa stali rukojemníkmi a musíme tých hnusných nenažraných lekárov nenávidieť, lebo jednoducho musíme a vôbec, nerozmýšľajte o tom. Lebo po uplynutí ich výpovednej lehoty musí nastať apokalypsa ako v pleistocéne a ľudia budú skapínať na ulici, v obchode, v taxíku, vo vani v ukrutných bolestiach, no a chápete – kam to budeme všetko pochovávať? Pritom to hovoria tí, ktorí nás každý deň imaginárne znásilňujú a úplne neimaginárne ojebávajú a okrádajú. A títo istí si povedali, jak sa hovorí u nás v Petržalke – no worries, buddies, we came to save you. Gašpi totiž povedal, že keď si lekári nenaserú do treniek a výpovede nestiahnu, dá vyhlásiť núdzový stav. Kokos, núdzový stav, to znie zle – berte vidlä, valaškä a faklä. Len mi tak napadlo, že čo to vlastne ten núdzový stav je, tak som si to pohľadal (thx ASPI), a teda: „Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.“

 

Hej, úplne to na túto situáciu pasuje, snáď teda len na pojmy ako „bezprostredne hrozí“, „ohrozenie života a zdravia osôb“. Celé je to úplne super, lebo keď to zoberieme zoširoka, tak ohrozenie života a zdravia osôb hrozí v podstate furt (ono keby nehrozilo, boli by sme všetci zdraví a nesmrteľní), akurát, že asi nie bezprostredne. Len čo to vlastne znamená bezprostredne? Vie to niekto? Lebo výklad som nenašiel, takže si dovolím tvrdiť, že tento zákon je zase flexibilný jak guma na Sulíkovom trikote, takže sa dá použiť v podstate hocikedy, keď si niekto (napr. Gašpi) povie, že dnes je fasa deň na núdzový stav, tak makajte a nepičujte. Čím chcem povedať, že aj keby sme sa na hlavu postavili, tak štát sa odrbať jednoducho nedá. Čo sa mi zdá na hovno. Pritom štát je abstraktný pojem a v reále ho tvoria najmä ľudia a v tejto súvislosti sa mi to zdá na hovno ešte viac.

 

Ale sral to pes, pustíme si Thievery:

 

 

pic stolen from: http://hnonline.sk/c1-36024460-gasparovic-som-vitaz