Autostop je lacný a za určitých okolností aj pomerne pohodlný spôsob cestovania. Obľubujú ho najmä študenti, ktorí si prepili peniaze na cestu domov, nízkorozpočtoví dobrodruhovia a masoví vrahovia. Počas strednej som patrila do prvej skupiny a keďže sme boli internátna škola a väčšina z nás bývala na opačnom konci krajiny, stopovanie bolo učiteľmi blahosklonne prehliadanou súčasťou školského folklóru. Nepopieram, že stopovanie môže byť nebezpečné, už len preto, že neviete, čo za šoféra vás berie, či má vôbec vodičák a či vás nechce znásilniť, zabiť a voziť v kufri, kým ho náhodou nezastavia policajti, ale z tej druhej strany – vy ako šofér tiež neviete, koho beriete. Ja osobne som však nikdy nemala vyslovene negatívny zážitok. Adrenalínový, to áno, ale žiadna nehoda ani obťažovanie. Najlepšie je chodiť vo dvojici, chlapec-dievča. Dievčaťu skôr zastavia a chlapec je za ochrancu, čo zvyšuje šancu, že sa obaja v krátkom čase dostanú tam, kam chcú.

 

 

Hovorím, že za určitých okolností

 

Vždy som túžila chytiť V3S-ku, čo sa mi síce nepodarilo, ale osud mi to vykompenzoval jednou zimou, počas ktorej sa nám s mojim parťákom darilo zastavovať zásadne iba avie. Raz nás takto aviou napríklad viezol mladý pankáč, ktorému po palubnej doske behal potkan. Človek pri stopovaní postretáva kopu zaujímavých ľudí, viezol nás kdekto – odhadca majetku, chlapík, čo písal turistické brožúry aj počerný podnikateľ, ktorý akoby vypadol z '93 a podľa telefonátov, ktoré si pred nami vybavoval, bol asi majiteľom bordelu.

 

Medzi tie adrenalínovejšie zážitky patrí napríklad legendárna cesta so srbským kamionistom v zime cez  Donovaly. Ísť v zime cez Donovaly, alebo vôbec akýkoľvek horský prechod kamiónom, je pochopiteľne nie úplne najlepší nápad, ale liptovská zima bola krutá, už sa pomaly stmievalo, tak sme naskočili. S chlapom sme sa veľmi nevedeli dorozumieť, ale inde ako na Bystricu sa tadiaľ ísť nedalo, tak sme to predbežne nechali tak. Dali sme si po cigarete a kamión začal stúpať do kopca. Chlap išiel celkom odvážne na to, že išiel plným kamiónom, po ľade a cez horský prechod. Kamión pred nami zrazu šmyklo a stočilo mu náves krížom cez cestu. Prudko sme zabrzdili. Plechovka (sťaby improvizovaný popolník) mi vyletela z rúk a celú kabínu som obsypala jej obsahom. Šmýkali sme sa a skrúcali, naľavo priepasť, napravo skaly, pred nami druhý kamión v šmyku. Srbský kamionista pokrytý vrstvou popola a špakov so sústredeným výrazom profesionála to profesionálne ustál a doviezol nás až do mesta. So zježenými vlasmi, odkrvenými tvárami a zbelenými hánkami, ale celých. Priznám sa, že potom som chvíľu kamiónmi nechodila.

 

Niekedy sa zadaria celkom zábavné stopy ako sanitka, pohrebák alebo karavan s nemeckými dôchodcami. Raz som napríklad išla príslušne nastajlovaná na metalový koncert a na zastávke ma uvideli dvaja dedkovia, ktorí mi zastavili, lebo si mysleli, že idem na pohreb.

 

 

Idete na pohreb, slečna?

 

Aj muži to majú ako stopári občas ťažké. Napríklad jeden mladý pán hipisáckeho typu, ktorý stále stopoval zo školy domov, raz stopol staršiu zadanú príťažlivú ženu. Ako začali stúpať po horskom prechode, začala mu vysvetľovať, že to nie je len tak, že stop, to nie je taxík a že ho zadarmo nezvezie, že od neho očakáva sex. Bol to človek hanblivý, navyše mal vtedy frajerku, tak žene vysvetlil, že nič nebude. Žena sa teda naštvala a vysadila ho tam. 

 

 

Viete, aký je rozdiel medzi jaguárom a cougarom?

 

Ani tomuto mužovi do smiechu pri stopovaní nebolo. „Boli sme tak raz traja chalani na Beckove, prepili sme aj peniaze na spiatočnú cestu, tak sme museli stopovať. Do Senice je to hádam nejakých 50 km, a to trvalo prosím pekne 8 hodín. Ľudia nezastavovali, prípadne sa občas našli takí tí vyjebanci, čo zastavia a ked pobehneš, šliapnu na plyn. Sedeli sme dlho na krajnici za mestom a pamätám si, že sme z nudy hádzali kamene do mŕtvej krysy. Neskôr dokonca začalo pršať, tuším. Napokon nás zobral chlapík v starej škodovke. Ešte sme museli mať aj nohy zdvihnuté, pretože mu ležali na zemi v aute králiky.“

 

A takto sa dá chudákovi, ktorý vám v dobrej viere zastaví, nechtiac zavariť. Jedna známa raz išla stopom na festival a toto sa jej stalo: „Stopli sme takého super mladého týpka, bol ženatý a hovoril, že akurát mal problémy so ženou, ze ju podviedol a ona mu to zistila a veľká hádka a jeho to mrzelo, lebo ju ľúbi, a tak... no ale už sa udobrili, tak bol chudák rád. A keď sme vystúpili, zistila som, že mi v jeho aute vypadla jedna náušnica z ucha. Celkom výrazná. Doteraz dúfam, že ju našiel skôr ako jeho žena.“


Z toho vyplýva, že máte pekne brať stopárov, vylepšíte si karmu a zažijete neopakovateľné situácie.