V nedeľu podvečer som zašiel na pivo s jedným ukrajinským známym. Stretli sme sa neďaleko Kollárovho námestia v malej pivárni. Okrem nás tam sedeli ešte štyria výčapníkovi kamoši a nastavovali projektor. Prišiel som tam prvý a môj známy dorazil asi desať minút na to. Objednal som mu pivo a bez okolkov som sa spýtal: ,,Čo tá tretia svetová?“

 

„Je to zlé, situácia je tam naozaj veľmi zlá,“ chytil sa a pochopil, o čom to asi dnes večer bude. Dobré na tom bolo, že to vlastne chcel s niekým riešiť, čiže som ho tým neotravoval a za druhé, je vyštudovaný ekonóm, čiže aspoň nejaký prehľad má.


„Ktorú stranu podporuješ ty? Rusov či USA?“ pokračoval som.

 

„To máš tak, ja som zo Záporožia, to je ruská časť Ukrajiny, preto aj hovorím po rusky. Ako áno, rozumiem aj po ukrajinsky ale viac po rusky,“ rozhovoril sa.

 

Na to som poznamenal: „Tak potom to asi bude jasné, že podporuješ Rusov. Nechcú vás ale okupovať?“


„To máš tak. Ukrajina je rozdelená, polovica sú viac-menej Rusi, to je tá východná časť, a polovica sú Ukrajinci, to je tá časť k Užhorodu. Kyjev je tiež rozpolený na dve jazykové strany.“


„Začalo to ale protestmi. Obyčajní ľudia dlho vyjadrovali nesúhlas na námestí a teraz je zle. Čo sa tam stalo?“ skrátene som to prebehol. Na detaily budeme mať čas neskôr.


„Ľudia tam protestovali proti odlivu peňazí a všeličomu inému. Počul som, že niekde písali, že ľudia chcú vstúpiť do EÚ! To je úplná blbosť! Obyčajní ľudia tam ale neprotestovali mesiace. To boli extrémisti, ktorí boli podporovaní západom aby to vyzeralo, že sa ľud búri proti Janukovyčovi!“


„A nie? Veď vraj tá situácia u vás už bola na nevydržanie. Jeho mafiánsky synáčik vyberal čo i len trochu úspešnejších podnikateľov. Teror, hrozby, násilie a prostitúcia. Potom, keď ukázali tatkovu vilu, kde mal zlatý trón namiesto WC, tak to bolo zaujímavé!“ držal som sa správ a ešte som spomenul naše protesty Gorila a ako sa mi nezdalo, že ľudia niekde vydržia protestovať mesiac. Stačil tam nejaký agent provokatér nastrčený na pódiu, ktorý začne šíriť názorovú nejednotnosť. Potom sa dav rozíde a rezignuje. On povedal, že presne to sa aj deje. Protestujúci z Majdanu už dávno nie sú občania z davu, bojujúci za spravodlivosť. Ide o to, že západ má záujem o prevahu nad Rusmi.


„Potrebujú šíriť poplašné správy. Kto ozbrojil Majdan? Prečo Janukovyč, keď je taký hajzel, neposlal na protestujúcich ťažkoodencov a armádu? A mohol! Stačila by jedna provokácia! Média to prezentujú, že na Ukrajine zabili novinárov a tak. Vieš, koľko policajtov tam bolo zabitých?“ vysvetľoval. „Áno, Janukovyčov syn je vagabund, ale čo Berlusconi v Taliansku? To určite nie je dôvod na vojnu!“


„Ale čo chudoba, korupcia a tieto veci? Ľudia to dávajú za vinu Janukovyčovi!“ začínal som si postupne overovať svoje informácie, ktoré som mal k dispozícii.


„Pozri, Ukrajina bola sprivatizovaná už dávno pred Janukovyčom. To aj tu u vás na Slovensku prebehlo, že v podstate všetky strategické podniky patria západu. Zopár oligarchov si nahromadilo peniaze v švajčiarskych bankách a teraz sú vlastne pod kontrolou západu. Korupciu máš všade a aj keď Ukrajina nie je práve najbohatšia, určite tam nie je taká bieda, ako to prezentujú.“ Začal som si to dávať do súvislostí. Ak by napríklad chceli vyburcovať k protestom ľudí na Slovensku, ukážu im hladovú dolinu a hneď za tým boháčov, ako si žijú a plytvajú. Kontrast je tam obrovský a vyvolával by poburujúce reakcie.


„Majdan je čisto pravicová extrémna, dobre organizovaná skupina, ktorá má za úlohu vyvolať teror. Aby potom USA mohli dôjsť ako spasitelia! Totiž Rusi nie sú takí silní ako USA. Teda ešte teraz by sa im mohli rovnať, no o pár rokov ich USA prevalcujú v technológiách!“ tvrdil dosť odvážne.


„Myslíš, že USA má vojenskú prevahu nad Rusmi?“ Pýtal som sa. Zopakoval, že dnes by sa možno ešte mohli rovnať.


„Čiže ty si za to, aby Ukrajina zostala tak ako teraz. Nech nie je kontrolovaná západom? Ale čo taký Putin? Na neho máš aký názor?“

 

Povedal mi, že Putina berie ako hrdinu! Tu som skoro odpadol. Keby toto vyhlásil v niektorých diskusiách v populárnych denníkoch, asi by ho ukameňovali. Vysvetlil mi však prečo. Vrátil sa k detailom, ako Rusko a v podstate všetky bývalé krajiny ZSSR sprivatizovali oligarchovia a peniaze si poukladali do Švajčiarska. Zrazu ich mali v hrsti západniari a začali si v Rusku robiť, čo sa im zachcelo. Politik – klamár. Tak bývalo zvykom aj u nich, nie len u nás. Potom prišiel Putin, vyškolený z KGB, a priškrtil týmto posluhovačom západu zdroje. On, Putin, nikdy neštudoval politiku ani nič podobné, ale zato veľmi dobre poznal fungovanie tajnej služby. Za jeho čias Rusi zažívali rozmach, aj keď samozrejme rozdiely zostali skoro rovnaké ako u jeho predchodcov. Takto mi to v krátkosti popísal a vysvetlil, že Rusi si prenajímajú Krym a majú tam flotilu. Ak by Ukrajina vstúpila do EÚ, už by tomu tak nebolo a Rusi by prišli o veľmi strategický prístav.


„Vieš si predstaviť, že by toto urobil niekto USA? To by si videl mierovú misiu!“ uškrnul sa pri tej predstave. Ako do rany mi prišiel predavač zajtrajšieho bulvárneho denníka. Z recesie som si ho kúpil a prekladal som mu titulky o Ukrajine. Smial sa tomu. „Prečo, keď tak strašne chcú Rusi Krym, čakali až doteraz? Veď oni majú s Ukrajinou výhodné dohody o spolupráci. Veľkú úlohu zohráva plyn. Na Ukrajine, skrz tranzitné dohody, je plyn pre ľudí lacnejší!“ pokračoval.


„A čo Kličko?“ prerušil som ho.

 

„To je Merkelovej kôň. Však on ani nevie po ukrajinsky. Vytiahli ho, známa osobnosť, bojovník, boxer, huba plná kecov a bábka západu!“


„Dobre, ale aj tí z ukrajinskej časti Ukrajiny súhlasia s okupáciou Rusov?“ nedalo mi, lebo som potreboval vedieť, nakoľko vie byť objektívny.

 

„Ale Rusi nikoho neokupujú! Ozbrojený Majdan pobehuje po Kryme v duchu revolúcie a Rusi tam majú svoju základňu. Jasné, že si to išli brániť. Volal som s mamou, vraj videla zopár vrtuľníkov. Rusi nepôjdu obsadzovať Ukrajinu, ak by k tomu neboli donútení!“ tvrdil presvedčivo. Čoby nie, pomyslel som si. U nás v šesťdesiatom ôsmom čo robili?


Nato sa ma on spýtal na EÚ. Čo nám také skvelé priniesla, prečo si myslím, že Ukrajina sa chce pridať k EÚ. Habkal som niečo o eurofondoch, rozvoji a akurát to, že sme sa zadĺžili skrz EFSM som vedel s istotou.


„Vidíš! Ja nechcem ani EÚ a ani EMÚ! Neviem, načo ste sa tam vy trepali!“ poznamenal. To som s ním dlho neriešil. Vrátili sme sa k Ukrajine a ako z toho von. Podľa neho to ani nejde nejako vyriešiť, kým západ bude ohrozovať prístav Rusov na Kryme. Mne napadla alternatíva, ak by sa tí „naoko-revolucionári“ spacifikovali, možno by to šlo.


„Je to veľmi zlé!“ povzdychol. Lebo ani ja, ani on nepredpokladáme, že jedna strana stiahne chvost.

 

Dopili sme, zaplatili a išli sme si každý po svojom...