Keby som si mal vybrať, čo budem v budúcom živote, tak by to bolo domáce zviera v domácnosti mojich rodičov. Ak by som to mal ale zúžiť iba na povolanie, tak v prvej päťke by bol určite vedec. Najlepšie britský.
Čítajúc o niektorých vedeckých paobjavoch a výsledkoch obskúrnych výskumov si predstavujem, že vedecká práca vyzerá asi tak, že napríklad traja vedci sedia v miestnosti, potom zakričia „Teraz!“, prvý vedec hodí šípku do nástennej mapy, druhý sa ide pozrieť do chladničky a tretí začne listovať v pornočasopise. Potom sa povie „Stop!“ a podľa kombinácie polohy šípky zapichnutej v mape, obsahu hornej poličky v chladničke a stránky pornočasopisu vznikne neskôr prelomová štúdia o korelácii medzi konzumáciou rybacej nátierky pred koncom záruky a klesaním obľúbenosti misionárskej polohy na Škótskej vysočine. Kde si mám dať toho Nobela? Do knižnice, či k telke?
Áno, vedátori pozisťujú často plno roztodivných blbostí a v tomto článku si napíšeme o niektorých z nich. Nebojte sa, bude to zábava. Šak ako vždy...
Drahšie placebo
Napríklad vedeli ste, že drahé placebo je účinnejšie ako lacnejšie? Áno, rozumiete dobre – prípravok, ktorý nerobí nič, ale je drahší, nerobí nič oveľa účinnejšie, než jeho lacnejšia verzia. To publikovali v roku 2008 vo svojej štúdii profesor Dan Ariely a Rebecca Waberová, kde skúmali účinky liekov na bolesť, a to aj liekov z kategórie placebo. Je to síce celkom vtipné, na druhej strane nám to nastavuje trochu znepokojivé zrkadlo o tom, aké tupé marketingové ovce sme.
Proti zápachu nôh
Silu ľudskej sugescie potvrdzuje aj výsledok japonskej štúdie z roku 1992, ktorá sa zaoberala chemickými zložkami, zodpovednými za zápach nôh. Japonskí vedci prišli na niečo neuveriteľné – nohy smrdia tým ľuďom, ktorí si myslia, že im smrdia a tým, ktorí si myslia, že nie, tým zase nie. Áno, je naozaj nečakané, že keď smrdíte sám sebe, asi budete aj ostatným, ale vedci tento faktor predložili ako jednu z príčin zápachu. Z toho vyplýva, že keď vám nohy smrdia, stačí si začať myslieť, že to tak nie je a ono to prejde. Teda asi. V každom prípade múdre hlavy zo Shiseido Research Center v Yokohame za toto získali tzv. Ig Nobelovu cenu, čo je antiocenenie za vedecký „prínos“ pre najzbytočnejšie alebo najtriviálnejšie vedecké objavy. Gratulujeme.
Zamilovanosť je choroba
Nespavosť, nervozita, podráždenosť, točenie hlavy, žalúdočná neuróza, hyperaktivita alebo naopak malátnosť a iné rovnako príjemné príznaky zamilovania sa. Veď poznáte tie stavy, keď si so svojím novým objavom vymeníte 25 sms-iek za večer (prípadne keď už hodinu neodpisuje... čo tak asi robí? a s kým? urazil sa? hnevá sa? čo mu je? možno sa to neodoslalo... mám to poslať ešte raz? nebudem vyzerať trápne?) a neviete naňho prestať myslieť, prípadne o ňom každému hovoriť. Pre vaše okolie to už ale také príjemné byť nemusí, keďže zamilovanosť spúšťa rovnaké biochemické procesy ako napríklad obsesívno-kompulzívna porucha, čo môže mať za následok to, že pre vašich priateľov vyzeráte čerstvo zamilovaní často ako takí bezprizorní uslintaní blbečkovia. Btw. podľa nejakej oxfordskej štúdie (!), vraj ak sa človek poriadne zamiluje, stratí v priemere dvoch dobrých priateľov.
Country zabíja
A keď vás miláčik alebo micinka po určitom čase pošle do péčka, určite nepočúvajte country hudbu. Tento druh hudby totiž vraj spôsobuje samovražedné nálady. Neuvádza sa síce, či kvôli tým hlbokým textom o bobrích hrádzach, širokej prérii, divokých mustangoch, prepotených kockovaných flanelkách a zaprášených ostrohách alebo kvôli tklivej gitare, iritujúcemu bendžu a skuvíňajúcej ústnej harmonike, v každom prípade v roku 2004 dvaja americkí psychológovia zistili, že v mestách s väčším počtom country rádio staníc je väčšia miera samovrážd medzi belochmi. A dostali za to tiež Ig Nobela, lebo je dosť možné, že si iba poplietli koreláciu s kauzalitou.
Paranormálna káva
Máte radi kávu? Ja nie. Jednak na mňa nemá žiadne povzbudivé účinky (ak sa tam nerátajú laxatívne, ale myslím, že nie) a dvojak podľa mňa chutí hnusne. A ďalej som si nie celkom istý, či chcem vídavať mŕtvych ľudí. Teda k tomu, že u ťažkých kávopijcov môžu s väčšou pravdepodobnosťou nastať halucinácie a že môžu „cítiť prítomnosť mŕtvych ľudí“, dospeli britskí vedci (hell yeah!) v štúdii, ktorú vykonávali na vzorke 200 študentov. Ťažkí konzumenti kofeínu, tj. tí čo vylogajú viac ako 7 šálok blatového odvaru denne, častejšie zachytávajú neexistujúce zmyslové vnemy, a to až trikrát viac, než tí, ktorí si šľahnú len jedno kafe denne. To sa samozrejme ale týka aj iných kofeínových produktov, ako sú čaj, energy drinky, čokoláda alebo kofeínové pilule. Za tento jav vraj môže hormón kortizol, ktorý ľudské telo prirodzene vylučuje v strese, ale vo zvýšenej miere aj po veľkej dávke kofeínu.
Horská dráha
A na záver niečo pre astmatikov. V roku 2010 dvaja holandskí vedci prišli na to, že jazda na húsenkovej dráhe značne uľavuje od príznakov astmy. Neviem síce prečo, ale za pokus to stojí. Napríklad ja som si myslel, že varené víno celkom dobre zaberá na prechladnutie. Tak som dal v sobotu večer sedem šálok a aj tak mám ešte stále hlas ako Darth Vader bez helmy a svalovicu na chrbte od kašľa. No nič, vedecká štúdia z toho zatiaľ nebude...
Viac tu
