Nedávno sme rozoberali mužské rohožky na Facebooku. Teda submisívne ženské prívesky, ktorým vďaka zlomyseľnosti prírody náhodou hypertrofovali klitorisy dostatočne na to, aby im lekári po istom váhaní napísali do rodného listu chlapec. Počas puberty im vďaka hormonálnej liečbe dokonca narástli aj druhotné mužské pohlavné znaky pochybnej kvality.

 

Dnes sa pozrieme na iný typ ľudí, ktorí mi žerú nervy na medzisieťach. Sú našťastie menej častí, no o nič menej otravní a vyznačujú sa tým, že veria. V Boha. A všetkým to musia povedať!

 

Vždy som tvrdil, že knihy sú preceňované médium a nešľachtia ducha tak veľmi, ako sa všetci tvária. Napríklad čítaním evitoviek riskujete zmäknutie mozgu. Čítaním päťdesiatich odtieňov nudného softcore porna riskujete zmäknutie falusu. Prípadne upadnutie do kómy, ak ste žena. Čítaním náboženských kníh riskujete, že sa z vás stane otravná, bigotná pizda, ktorú časom záhadne prestanú kamaráti volať na spoločné akcie. Píšem v ženskom rode, pretože nejaký rod som si vybrať musel a genderová vyrovnanosť je teraz móde viac než štrikované svetre.

 

Religiózne stvorenia sa veľmi rady votrú do ľubovoľnej verejnej diskusie alebo komentárov pod rôznymi fotkami a začnú totálne mimo tému spomínať boha. Tak sa dozviete napríklad: čo si boh myslí o vašom novom tetovaní (nepáči sa mu), aký má boh názor na váš víkendový výlet (mal si ísť radšej do kostola), či sa bohu páči váš nový partner (NIE!), prečo fašírky so zemiakovou kašou na vašom nedeľnom obede nezapadajú do božieho plánu, ako boh vidí zmeny úrokových sadzieb FEDu, prečo je podľa boha ten nový film ktorý sa vám páči napiču, že boh neschvaľuje vašu účasť na sobotňajšej chlastačke, ale čo je najdôležitejšie: aj keď robíte všetko totálne a úplne na hovno a všemocný deduško na obláčiku vás má za najhoršieho kokota vo vesmíre, tak vás aj tak miluje!

 

Keďže však nadprirodzené entity zodpovedné za chod celého vesmíru len zriedka informujú ľudí o svojich doporučeniach a vestník božích názorov už nebol pár rokov aktualizovaný, tak mi z toho vychádza, že v skutočnosti daná osoba chce povedať, že JEJ sa nepáči tetovanie, výlet, partner, fašírky, sadzby, film a chlastačka, ale nemá gule vám to povedať na rovinu.

 

Vyšší level spomínania boha (tzv. bohovania) je písanie slova boh a zámien, ktoré ho majú označovať, s veľkými začiatočnými písmenami. Teda Boh, On, Jeho, Jemu a tak ďalej. Samozrejme, bohovanie je silný argument a tak si často vystačia len s obyčajným moralizovaním a projekciou svojich mindrákov na druhých ľudí. Najčastejšie je skazená zase tá skurvená mládež. Stala sa už tradičným terčom zakomplexovaných výpadov rôznych individuí, podľa ktorých len šuká, droguje, sedí za počítačom, prípadne droguje počas sexu, mrdá počas sedenia za počítačom alebo berie drogy počas sexu za počítačom.

 

Ďalšou významnou elektronickou aktivitou týchto ľudí je spamovanie news feedu dojemnými obrázkami s náboženskými odkazmi. Typicky je to buď prírodná scenéria, Ježiš s milosrdným výrazom, Ježiš s trpiteľským výrazom, dieťa s trpiteľským výrazom, kniha, slnko alebo podobná na city brnkajúca hovadina a cez ňu je nevkusným veľkým písmom napísaný nejaký citát z biblie aj s označením veršu a knihy, lebo určite si to všetci začnú hľadať, že či ozaj a či ich obrázok neojebáva. Menej ortodoxní veriaci môžu použiť aj citát, ktorý nie je z biblie (*gasp*), ale dojemne hovorí o tom, aký je boh fasa a opäť aj to čo si myslí a čo ti urobí, keď ho nebudeš poslúchať. Skúsil som si cvične pár vytvoriť a zistil som, že to má svoju terapeutickú hodnotu.

 

 

 

a samozrejme obligátne: