Nikdy neviem, ako začať. Keď prišiel čas písomnej maturity zo slovenčiny, kým ostatní písali už druhú A4-ku, ja som sa stále obzerala rozmýšľajúc, ktorú tému si vybrať. Takže, čo som to chcela? Aha, začať. Ako tak pozerám, úvod by som aj mala a teraz si vyberám tému cestovanie, presnejšie rodinná dovolenka v tureckom rezorte. Môže byť, však? Ja som vedela, že sa budete tešiť. Tak ako sa tešila rodinka, o ktorej vám porozprávam.



Bola raz jedna rodinka, tradičná, v počte tri kusy: matka, otec a dieťa. Rozhodli sa absolvovať ponorku stráviť necelé dva týždne zaslúženého oddychu v destinácii, kde je istota, že v strede leta neklesne teplota vzduchu na 18 stupňov Celzia, voda na 15, nezobudí vás v noci rámus apokalyptického počasia, kedy horizontálne lieta vo vzduchu všetko, čo má pod 5kg. A miesto škrekotu čajok k počasiu tematicky hodiace sa krákanie vrán. Pozdravujem chorvátsku dovolenku 2011.



Čiže si táto rodinka vybrala dostatočne južnú destináciu, aby potom skapínali od tepla načerpali dostatok slnečnej energie na nasledujúcich 300 dní. Dospelá časť rodiny si štyri dni pred plánovaným odletom pozrela, aké lástminity ponúkajú sprostredkovatelia a vybrala si 5* rezort. Pozrela zbežne recenzie, tripedvajsor hovoril len o 17tich recenzentoch, ale hodnotili ho pozitívne. Nasledujúci deň, po zaplatení, sa prišlo na to, že to nebola recenzia ich hotela, ale iného v rovnakom letovisku tej istej siete hotelov. Tento už také dobré hodnotenie nemal, no čo už, „spravíme si vlastný názor,“ povedali si. I spravili.



Po vďačnom nočnom lete, kedy sa pred odletom neoplatí ísť spať a zvyšok času je strávený na letisku, v lietadle, transferom na hotel, check-in-om a raňajkami, sa rodina ubytovala v hoteli Süral, rozumej sureálny. Presnejšie dostali izbu č.1. Dieťa zaujalo horizontálnu polohu už asi stopäťdesiatysiedmy raz, hlava rodiny sa rozhodla ísť uspokojiť suterénne potreby Maslowovej hierarchie potrieb, konkrétne šla na wc. Asi po desiatich sekundách sa chlap vrátil, že síce wecko zapečatené papierovou páskou „sanitized“ našiel, ale pod tým to bolo opečiatkované aj odkazmi biologického pôvodu od predchádzajúcich turistov. Nevadí, stačí len zoškrabať spiace dieťa z postele, pozbierať všetky kufre, tašky a čerství ako rybička reklamovať izbu na recepcii a presunúť sa do ďalšej izby.



Matka absolvuje táborové bodovanie čistoty izieb a vyberá izbu č.2. Fajn, wecko čistejšie, no čo už, že nábytok bol ošarpaný a dvierka na skrinke viseli na jednom pánte. Klimatizácia nefungovala ako mala; fungovala aj bez vloženej kartičky a aj pri otvorených balkónových dverách. Good for them. Ibaže táto izba, okrem toho, že bola v poslednom bloku hotela zo siedmich, čiže od recepcie ďalších 300m, samozrejme opačným smerom od mora, mala výhľad na rozsiahle nelegálne smetisko. A tiež bola podkrovná, rozumej asi na 500 stupňov vyhriata, čo na štvrtý deň matka veľmi ocenila po absolvovaní celonočného obojstranného vyprázdňovania čriev, keď ležala v 39-stupňových horúčkach. Klimatizácia fungovala, za tie zdurené lymfatické uzliny, bolesti hlavy a obličiek ten studený vzdušný kúpeľ stál. Matka sa za pár dní zotavila a podala štafetu otcovi, aby mohla pre zmenu aj ona tráviť čas s dieťaťom vo dvojici, nech je to fér.



Rodinka však nebola spokojná s izbou č.2, tak sa rozhodli (veď keď im tá výmena už tak dobre išla a aj celkom slušnú prax v tom nadobudli za tých 5 dní) meniť izbu zas. Matka vybojovala izbu v bloku II, čo bolo bližie k moru o niekoľko sto metrov, ale aj k jedálni, takže si mohla hlbokými nádychmi vychutnať dym z externého grilu rýb, fašíriek, alebo si zatancovať na zmyselné orientálne rytmy Kiss Kiss od Tarkana priamo v hotelovej izbe až do polnoci, alebo keď šťastie doprialo, aj dlhšie.

 

Zvyšok dovolenky pokračoval rôznymi aktivitami, ako napríklad športovo-sebadeštrukčnými, keď matka v chvíľkovom pominutí mysle a inšpirovaná spanilými jazdami syna na tobogánoch, sa natrepala na jeho nafukovačku, dostala sklz na hladine a drblo ju kolenom o kraj bazéna.

 

Rodinka taktiež absolvovala Night detective reality show, kedy hlavnou úlohou bolo nájsť  nezvestného otca v noc pred odletom. Bola to veľmi vzrušujúca hra, pretože podmienky neboli priaznivé. Predsa len dieťa, zobúdzajúce sa od bolesti ucha, neumožňuje nechať ho v izbe len tak a vrhnúť sa plnou vervou do dobrodružného hľadania. Keďže otec nereagoval na sms ani telefonáty, adrenalín stúpal a bod zlomu prišiel, keď na jeden z telefonátov odpovedal cudzí turecký hlas, v pozadí ticho (nie ženský vzdychajúci, na čo hneď myslíte?!). Vtedy zablikalo pred očami matky "start the game". Matka zaúkolovala časť slovenských účastníkov zájazdu babysittingom a s druhou časťou, spolu s českými animátormi, pobehovala po romantických nočných uličkách tureckého letoviska. Otec sa našiel. Level completed.

 

Stravovanie bolo pestré, rodinka si mohla vybrať až z dvoch stojanov teplej stravy, jedného studeného bufetu a rôznych druhov dezertov ako napríklad baklava, chalva, baklava, krupicová kaša na ružovo v keramickej miske, baklava, hnedá krupicová kaša v sklenenej miske, no dobre no, asi kakaová a ešte baklava. Jaj a ešte baklava. Dieťa sa jediné dobrovoľne stravovalo diétne, keďže je z tých prieberčivejších a nakoniec jediné nedostalo otravu jedlom, teda pardón, neabsolvovalo detoxikačnú kúru spolu s rodičmi. Raz darmo, oplatilo sa staviť na hrianky na raňajky, obed a večeru, občas spestriť túto divokú kombináciu holými špagetami.

 

Úroveň poskytovaných služieb bola premenlivá, záležiac od momentálnej nálady, jazykových zdatností personálu, či ste Rus a podobných premenných. Plný počet bodov za turistický mfpizmus však dostal jednoznačne jeden z obsluhujúcich kuchárov. Rodinka strávila pár minút brainstormingom, či zvýšia úroveň poskytovaných služieb jeho likvidáciou pred očami ostatných, alebo si ho počkajú v noci na opustenej ulici za hotelom. Úroveň poskytovaný chslužieb nakoniec zostala zachovaná.

 

Čo vyšlo tejto rodinke, bola pláž a more. More prekvapivo čisté, príjemnej teploty 30 stupňov., približne ako polievka telovej teploty, povedal by klasik. Vo vode normálka - rybičky, deti, nafukovačky, ruské devušky, moslimky v sexi plaveckých pyžamách, predavač tureckých originálov Ismed, prenasledujúci matku, a  korytnačky. Áno, aj tie zvieratká.

Ani počasie nesklamalo. Rodinka z oblasti arktického pásma, bývalej oblasti mierneho podnebného pásma, sa dočkala vytúženého tepla. Dostalo sa im priemerných denných 39 Celzáčov a pod 30 stupňov to nekleslo. Ani v noci. Tak im treba, dostali, čo chceli.

 

Tak, a máme tu koniec príbehu. Rodinka sa šťastne vrátila na rodnú zem, zhlboka sa nadýchla čerstvého, o 20 stupňov chladnejšieho vzduchu, aby mohla naďalej zvyšovať HDP, platiť DPH a chodiť do TPD, kde nájdu HPD.

 

titulný obrázok: http://familiarfriend.com