Ak sa kvôli niečomu oplatí ženiť, teda okrem toho, že vďaka obrúčke konečne spoľahlivo odplašíš tie kŕdle sexuchtivých modeliek, ktoré sa za tebou tiahli ako odór kokosového stromčeka z tatkovej škody stopäť počas každého vášho pobytu na verejnosti, je to svadobná cesta. Samozrejme, za predpokladu, že si si nevzal lenivú mrochtu, u ktorej vrchol dovolenkového dobrodružstva spočíva v lúštení švédskej krížovky, nepraktizovaní švédskej trojky a vyžieraní švédskych stolov v obľúbenom štvorhviezdičkovom rezorte Blah blah blah del šejk. Skrátka, dobre si sa oženil, a na časť svadobnej cesty ideš do Vegas, bitch. Vo dvojici. Bez opice. A bez kuriev.
Gambling
Ísť do Vegas a rozdrbať lóve v kasíne je rovnaký „must“, ako ísť do Sniny a čudovať sa, že čo do boha robím v Snine. Jednoducho, človek sa tomu v žiadnom prípade nevyhne. Každý hotel tam má kasíno. Ak nemá, tak to buď nie je hotel, alebo si ešte stále v Snine. Kasína jednotlivých hotelov sú navyše medzi sebou prepojené, takže sa v pohode môže stať, že kráčaš 30 minút a okolo teba nie je nič iné, len tie blikajúce bazmegy, ktoré poznáš z každej dedinskej herne. Jediný rozdiel je v tom, že zatiaľ čo v tvojej rodnej vieske sa pri nich zgrupujú takmer výhradne tie najväčšie ľudské tragédie s rovnakým počtom eur a zubov (2 - 5), vo Vegas nájdeš všetko. Od transsexuálov s perím vo vlasoch, cez tristoosemdesiat kíl vážiaceho Jima v havajskej košeli, ktorý sedí tri týždne na tom istom mieste, lebo sa proste nevie postaviť, až po nadrbané čerstvé nevesty z najbližšej kaplnky.
Väčšina z nich má pri sebe drink (malé pivo stojí jedenásť dolárov, ak si k tomu dáš panáka, máš to za desať pade – marketing level „ožer sa“) a veľký plastový pohár plný drobných mincí, ktorými kŕmia nenásytnú automatiu papuľu bez ohľadu na aktuálny čas. Ráno o siedmej si ideš dať croissant do kaviarne a ten jebo v kostýme Elvisa tam sedí ešte od včera. Niekedy som mal pocit, že stoličky sú priamo prepojené s kanalizáciou a štamgasti do nich normálne serú, aby sa nestalo, že odídu práve pred svojim životným otočením pákou a troma sedmičkami v diagonále.
Pokiaľ ide o kasína, mimoriadne ma zaujala aj skutočnosť, že vo všetkých z nich je akýsi podivný smrad. Zvykol som si naň do takej miery, že po odchode z Vegas mi normálne chýbal. Moje konšpirátorské dvojča zrastené s ľavou obličkou mi hneď našepkalo, že to je nejaký špeciálny plyn, stimulujúci mozgové centrum pre drogové závislosti. Tak či onak, zážitok z kasína vo Vegas je na úrovni prvej návštevy bordelu. Rýchly a intenzívny, so silnou chuťou na skoré repete. Z dlhodobého hľadiska však finančne neudržateľné hobby.
Megalomanstvo
Ak som spomínal veľkosť kasín, tak treba povedať, že idú ruka v ruke so všetkým ostatným. Pamätáte si keď ste po prvý raz videli povedzme slona v zoologickej? Alebo mravcožrúta? Tak rovnaké „Čo ti jebe“ si vo Vegas poviete na každom kroku. Replika Sochy slobody, ček. Replika Eiffelovky, ček. Pyramída, ček. Sfinga? Jasné! Rieka uprostred nákupného centra, po ktorej turistov prevážajú spievajúci gondoliéri (#akožebenátky)? To už začnete seriózne pochybovať o smerovaní našej civilizácie. A tie hotely? Ten náš vyzeral ako z lega postavený zámok, vraj s počtom 4000 izieb. To je snáď ešte viac, jak na intrákoch v Mlynskej! Okrem kasína ponúkajú hotely aj ďalšie, exkluzívne možnosti na zábavu – stovky rôznych šou širokej kvalitatívnej aj cenovej úrovne, od koncertov prefetovanej Britney až po akvárium so žralokmi (marketing level „vyber si monštrum“). My sme vsadili na absolútne retro a spomienky na víkendové iluzionistické šouky na Nove sme oživili počas vystúpenia Davida Copperfielda. Čoskoro 60-ročný David síce trošičku vyzerá ako jeho vosková figurína, charizmu však stále má, a ak je v tebe ešte aspoň kúsok toho chlapca, ktorý furt premýšľa nad tým, ako sa vtedy dostal z tej klietky, tvoje srdce bude plesať.
To ostatné
Tvoja bránica už pravdepodobne nezvláda tie návaly humoru, Paveleková je dávno prekonaná, je na čase zvoľniť a zamyslieť sa. Las Vegas je zhmotnením toho najsilnejšieho komercionalizmu, prepychu a prebytku zdrojov. Pred vchodom do budovy leží jednonohý veterán s bezzubým psom a za nimi stojí vyštafírovaný nigga so šampanským a jahodami vítajúci snobskú nemeckú pizdu v kožuchu od Cecila. Náhrdelník za 15 000, bitte. Keby mala penis, aj na ňom by bol zlatý prsteň. Večer sa pôjde zabaviť do najluxusnejšieho baru, ktorého majiteľ ho zrekonštruoval za 150 miliónov dolárov. Pred jeho vchodom sa ťahá rad ako na nový telefón a pritom len došiel nový iKokain. Čo v tom bare musí byť ty kokos, spýtaš sa. Ale odpoveď hľadať nejdeš, lebo už len vstupné je 60 dolárov. Las Vegas je cirkus bez zvierat.
Absolútnym paradoxom je, že len pár hodín od tohto šialenstva je príroda, za ktorú si pánbožko zaslúži chlapské potľapkanie po pleci a stodolárovku za tangáče. Štyri hodky cesty od automatu a si tam. Grand Canyon. Neopísateľné, majestátne. Ako koncert Celion Dion. Kvôli tomuto okamihu si sa snáď narodil, pozeráš na to všetko jak debil dve hodiny a čakáš kedy príde tá kľúčová životná pravda. Veď kde inde, ak nie tu? Kedy, ak nie teraz? V tom to zbadáš. Vstaneš z tureckého sedu a rozbehneš sa, ako keď došli Family frost. Srať na životné pravdy. Majú tu hot dogy!
Dáš si dva.
