Najlepšie je, ak o žene hovorí žena. Niektoré ženy dokonca hovoria, že byť ženou je úžasné a niektoré zas chcú v sebe prebudiť bohyňu či čo.
Poďme sa na to pozrieť z opačnej strany. Zoberiem na seba kríž a aj za cenu opätovného označenia mojej osoby za chorú a nechutnú vám poodhalím opäť kúsok ženskej duše. Už som zopárkrát pichla do osieho hniezda palicou. Dnes sa budem s osím hniezdom hrať ako decko s piňatou v americkom filme v hlavnej ulohe s Hispáncami. Mužov stále trápi aj štve veľa vecí na ženách a aj keď nie som žiadna Simone de Beauvoir, dotknem sa dnes ďalšej z nich.
Ženské nič je legenda. Je to vážny ženský psychologizmus. Ženské nič má svoj vlastný ontologický status, ktorý sa radikálne vymyká priamemu logickému mužskému spôsobu myslenia a niekedy, žiaľbohu, (alebo chvalabohu?) aj tomu ženskému.
Každý muž, ktorý niekedy určitým spôsobom koexistoval so ženou, určite zažil už aspoň jedno nič. Nič má dokonca aj niekoľko kategórii vzhľadom na to, v akom vzťahu je osoba mužského pohlavia k osobe ženského pohlavia.
Príčinu vzniku ničoho dodnes nevieme jasne definovať. Ani my ženy. Nič proste príde. Len tak, z ničoho. Najviac sa nič objavuje počas PMS a menštruácie, prípadne v období životných jubileí, výročí, nárastu hmotnosti zo strany ženy alebo po objavení sa inej atraktívnej ženy v mužovej blízkosti. Nič prichádza náhle ako hnačka.
Muž zažije svoje prvé nič už v role syna. V mamičkovskom podaní má nič väčšinou prejav martýrskeho syndrómu. To znamená, že stačí nepríhodná chvíľa na neporiadok v izbe alebo v kúpeľni a nič je tu. Mamkovský martýrsky syndróm sa vyznačuje tým, že je predĺženou rukou ničoho. Prejavuje sa hundraním popod nos, aký hnoj za sebou decká nechávajú, že to musí ona upratovať a nikto si to absolútne neváži. Ak sa však spýtate, aký je problém, hádajte, akú odpoveď dostanete.
Druhý level ničoho sa prejavuje v partnerskom spolužití muža a ženy. V začiatkoch vzťahu sa môže zdať, že vaša najnovšia vyvolená netrpí syndrómom ničoho. Zdanie môže klamať, pretože žena väčšinou v prvých medových mesiacoch vzťahu trpí syndrómom modlivky (najprv dvorenie, ďalej plodenie a nakoniec hlava v kýbli...) a pro forma je ideálnou ženou, avšak keď je definitívne vzťah vážny, syndróm modlivky sa zrazu mení na syndróm ničoho, a tam už niet úniku. Zrazu jej vadí, že ste tie ponožky nechali na zemi, hoci do nedávna to bol roztomilý chlapský prejav vašej povahy. Neskôr jej začne vadiť, že ste si nespomenuli na narodeniny jej matky. A nakoniec, ako blesk z jasného neba, príde nič vo svojej plnej sile, pretože má nový účes a vy ste si to vôbec nevšimli (...ale keby mala nový účes ta nová atraktívna personalistka vo vašej firme, určite hneď si to všimnete!!!).
Aby to nevyzeralo, že si robím srandu zo žien, čo vlastne aj niekedy robím, vysvetlím vám, prečo to ženy všetko robia. Podľa posledného výskumu bostonských vedcov ženy majú určité potreby a komplikovanejšie, citovejšie nazeranie na svet než muži. Ničím chcú na seba jednak upozorniť, ale nič je aj prejavom detinského správania a neschopnosti povedať naraz a nahlas to, čo ich štve a podľa možnosti to ihneď vydiskutovať. Na druhej strane nebyť ničoho, ťažko by bolo potom vydupať si tú novú kabelku, topánky alebo kožuch. Výnimkou je len tzv. Nič bez ničoho, a teda nič, ktoré nemá opodstatnenie (už som chcela dať prívlastok, že racionálne, ale to nemá žiadne nič...) a to sa vyskytuje hlavne v obdobiach PMS a menštruácie, kedy je nielenže nebezpečné pýtať sa ženy, čo jej je, ale k odpovedi sa len tak nedostanete, lebo ju nevie ani sama žena.
Zas ale, muži, mohli by ste si svoje ženy niekedy viac všímať a snažiť sa pochopiť, čo je pre ne dôležité, lebo veď viete, že bez lístka sa ani vietor nepohne a nič už v krajných prípadoch môže byť upozornenie, že už dlhšiu dobu niečo nefunguje...
pic by solo struhar
