Televízne spravodajstvo patrí vždy k tým najsledovanejším reláciám. A niet sa čo čudovať, veď kto by nechcel vedieť, čo sa deje v jeho okolí alebo dokonca vo svete? Zle! Keď sa chcete dozvedieť informácie, správy určite nepozerajte. V prvom rade si treba totiž uvedomiť, že televízne spravodajstvo, najmä to večerné, je konzumná zábavná relácia, asi ako Drišľak alebo Teleráno. Preto sa musíme naučiť vnímať spravodajstvo správne, aby sme si ho šesi užili na max.

 

Hlavným účelom spravodajstva je nás teda zabaviť, to znamená, že tvorcovia tejto show nemôžu dopustiť, aby sme sa, čo i len na chvíľu, nudili. Keď sa zamyslíme na obsahom spravodajstva, zistíme, že keď si odmyslíme každodenné autonehody, nejaké to násilie a pár vojen, ktoré sú ale strašne ďaleko, deje sa vo svete vlastne veľké hovno. No a keď nemôžeme zaujať obsahom, musíme zaujať aspoň formou. Na to existuje niekoľko trikov:

 

 

Diverzifikácia

 

Rozdelenie správ do niekoľkých „žánrových“ blokov, alebo dokonca samostatných relácií vyvoláva dojem, že sa toho deje tááák strašne veľa. Preto máme napríklad Kriminoviny, Denné televízne noviny, Nočné televízne noviny, Hlavné správy a v budúcnosti by mohli pribudnúť napríklad Televízne noviny s hviezdičkou, Detské správy alebo Gore-noviny (tie by obsahovali detailné zábery z bežných správ, akurát by sa moderátori nemuseli unúvať formuláciou „nasledujúce zábery nie sú vhodné pre slabšie povahy a dojčiace ženy“).

 

 

Spravodajský newspeak

 

Slovo newspeak je tiež newspeak, ale v tomto prípade dokonale sedí, jednak kvôli svojmu pôvodnému obsahu a dvojak kvôli pojmu „news“. Novinári radi používajú isté zveličujúce slovné pojmy, ktoré majú znova vyvolať dojem, že pozeráme niečo zaujímavé a zabrániť nutkaniu prepnúť to na TV Papriku s nádejou, že bude variť Robert Bede sušené slivky máčané v rume, plnené marcipánom a vyprážané v kakaovom cestíčku. Tak napríklad slovo „kuriózny“. Toto slovo označovalo kedysi niečo veľmi nezvyklé a zvláštne, momentálne ním redaktori označujú úplne všetko. Tak napríklad „kuriózna autonehoda“ nie je zrážka raketoplánu s električkou, ale úplne bežná autonehoda. Podobne ako slovo „šokujúce“. Ja viem, aj vy viete, že autá jazdia, a to čo jazdí, niekedy nabúra, alebo že ľudia sa niekedy pobijú a zabijú, to len novinári to stále považujú stále za nejakú ťažko pochopiteľnú čiernu mágiu. Pojem „exkluzívne“ tiež neoznačuje nič zvláštne, spravidla sa dá vyložiť tak, že ide o takú chobotinu, ktorú nikto iný vysielať nechce.

 

„Obrovské šťastie“

je ďalší z mojich obľúbených spravodajských bludov. Schválne si to hoďte do googla. Hneď prvý odkaz je „Obrovské šťastie: Do auta vrazil vlak, posádka zázrakom prežila“. Tak tomu hovorím fakt šťastie porovnateľné s výhrou v škrupinkách. Väčšie šťastie, ako zrážku s vlakom si snáď už ani neviem predstaviť, snáď len keby... hm... do nich ten vlak ani nenarazil.

 

 

Je to farebné a hýbe sa to

 

Videli ste Transformers? Aj ja. Všetky tri diely. Skúste sa teraz rozpamätať na dej. Veľmi to nejde, čo? Asi preto, že to žiadny dej nemalo. Ale určite si pamätáte, ako to tam vybuchuje, strieľa sa tam, naháňa a padajú tam mrakodrapy. Moderné správy musia byť podobné – redaktor rapoce, pritom sa pohybuje, gestikuluje, prípadne sa priamo zúčastňuje diania, o ktorom informuje (viď. Jožo Kubáni, nech mu je zem ľahká... ak ešte žije, tak sorry, ktorý pre dobrú reportáž skočí aj do rozvodneného Dunajca alebo lavíny). Škoda, že popri tých všetkých opičkách sa redaktori často nevedia sústrediť na svoje myšlienkové pochody a na to, čo vypúšťajú z huby.

 

 

Live prenosy

 

Ďalším dynamickým prvkom je tzv. lájv. Mokrým snom každého reportéra je vysielať lájv, najlepšie z nejakej megakatastrofy a hypertragédie, napríklad ako sa materská škola zrúti na psí útulok, tie sa ale bohužiaľ pre médiá nedejú každý deň, takže treba lájv vysielať inak. To sa vykonáva tzv. lájv vstupom, napríklad z ulice, kde sa informuje o tom, čo sa udialo, t.j. je úplne šumák, či to bude lájv alebo nie. Do absurdných rozmerov to ale dotiahli na TA3, kde lájv vstupy vykonávajú napríklad zo schodišťa v rovnakej budove.

 

 

Bežný človek

 

Obľúbenou technikou je aj dávanie priestoru tzv. bežným ľuďom (bežný človek je nedefinovaný pojem, no dá sa chápať asi ako bežný prací prášok – v živote ho nikto nevidel, no sú ho plné médiá). Základné kritériá na to, koho nechať vysloviť svoj fundovaný názor sú: vek (čím starší, tým lepšie; starí ľudia majú predsa veľa životných skúseností a vyzreté názory), duševné rozpoloženie (ideálny je typ „hysterický urevanec“, resp. „zúrivý cholerik“, ide predsa o emócie, že im vôbec nerozumieť, o to zase tak nejde) a sociálny status (otrhané socky vyhovujú profilu „bežný človek“ zrejme najlepšie).

 

 

Tak vidíte, správy sú vlastne fasa, tak dúfam, že ich odteraz už nebudete pozerať.

 

Inak Dailymale vám prináša exkluzívnu správu! Náš investigatívny reportér Maast Urban zistil šokujúcu skutočnosť! Obľúbený detský dezert Pribináčik teraz začali vyrábať s príchuťou „vodný melón“. Táto kuriózna skutočnosť sa stala predmetom mnohých debát a kontroverzií. Sú už deti naozaj také zmlsané? Má vodný melón vôbec chuť? Aké príchute budú nasledovať? Dozviete sa už čoskoro. Zostaňte s nami!