Ako sa tak vravieva, človek mieni, pánboh mení. Miesto sľubovaných posledných Zoo pravidiel tu máme ďalší špeciál. Tento sa ale asi nebude niesť v klasickom (dúfam) zábavnom duchu, ku ktorému sa od ďalších dielov zasa vrátim.

Na mojom poslednom článku o nebezpečiach a nástrahách záhrad ani poriadne neuschol pomyselný virtuálny atrament a vo svete sa stali hneď dve udalosti, ako vystrihnuté z jeho obsahu, ktoré obleteli internety. Len efekt tu bol zakaždým opačný. Návštevníci a ich poter (dík za termín slsp*) viac-menej prežili, zato si to za nich odniesli zvieratá. A mne nedá sa k obom udalostiam nevyňadriť. Takže poďme na to.

 

* Neodolal som a pripájam sa k súčasnému trendu autorov spomínať slsp-a vo svojich článkoch

 

Prípad prvý. Fanatik vs levy.

Santiago, Čile. Príjemné májové popoludnie v čílskej Zoo odrazu naruší neobvyklá udalosť. Bežní (a normálni) návštevníci iba nemo čučia na mladíka s kalným pohľadom, ktorý rapotajúc citáty z Biblie prelieza plot k levom. V podobne biblickom duchu onedlho nájdu aj jeho rozlúčkový list. Zrejme sa (zasa) blíži nejaká apokalypsa, tak si chlapec asi povedal, že by sa do toho neba radšej dostal než bude pred bránou fronta.

Levy majú napodiv toľko nadhľadu (prípadne lenivosti), že si pokrikujúceho mládenca skáčuceho vo výbehu vôbec nevšímajú. Ten si však v rámci svojho veľkého činu podobné fiasko nemôže dovoliť. Po chvíli priskakuje k najbližšiemu zvieraťu a ťahá ho za chvost. To už je samozrejme veľa aj pre najflegmatickejšiu mačku a nastáva nevyhnutná odveta v podobe hryzenia (resp. obkuskávania) a pohadzovania narušiteľa po výbehu.

Výsledok – zranený samovrah v nemocnici a dva z troch levov pre jeho záchranu zastrelené. Tlačovú správu k udalosti nájdete napríklad tu.

Neviem či v tomto prípade hrozí nejaká kontroverzia – pomýlená modlivka, ktorá sa chcela zabiť, leží zachránená v nemocnici, dva nevinné levy sú mŕtve. Ako spieva istá nitrianska kapela – jasný debil. Návrhy, ako by sa s ním prípadne malo naložiť, nechávam na diskusiu. Rada na záver – keď sa chcete zabiť, radšej skočte z mosta a neotravujte s tým zvieratá.

 

Prípad druhý. Dieťa vs gorila.

Ak vo Vás prípad prvý nevykresal nejakú vážnejšiu emóciu, pri druhom si už možno chladnú hlavu nezachováte. V Cincinnatskej zoologickej sa totiž len pár dní po predošlej udalosti dostalo štvorročné dieťa (veľmi pravdepodobne chybou jebliny matky) do gorilieho výbehu. Samec gorily nížinnej Harambe, mal haranta zhruba 14 minút vo svojej moci. Za túto dobu sa niekoľkokrát prestriedali rozporuplné momenty, kedy Harambe raz decko razantne ťahal cez vodnú priekopu, raz ho pokojne držal za ruku či mu naprával tričko.

Nakoniec gorilu zamestnanci záhrady zastrelili a otrasenú larvičku vrátili matke. Keďže táto udalosť na rozdiel od tej prvej zaplavila fejsbúky a júťúby pomerne dôkladne, predpokladám, že ste na ňu už narazili. Ak náhodou nie, tak môžete pozrieť napríklad tu, alebo tu. Video je tu.

Táto situácia pochopiteľne vyvolala kontroverzii viac. Jedni tvrdia, že všetko vlastne dobre dopadlo a nič zlé sa nestalo, druhí volajú na zodpovednosť rodičov (petíciu za potrestanie matky podpísalo už 70 tisíc ľudí), tretí by radšej uprednostnili život vzácneho zvieraťa a pokladajú zásah za uponáhľaný a neadekvátny (v minulosti sa reálne stal prípad, kedy gorila spadnuté dieťa priniesla ošetrovateľom).

Ja sa s profesionálnym odstupom staviam niekde doprostred. Ak by sa v tom čase v Zoo nachádzal chovateľ, ktorý mal Harambeho zvládnutého natoľko, že by ho od dieťaťa oddelil, prípadne ho od neho vedel zobrať, asi by to vyskúšali. Nepoznal som povahu tohto samca a ani neviem, ako veľmi kontaktne gorily v tejto Zoo chovajú. Preto chcem veriť, že už sa nedalo robiť nič iné, ako strieľať (aj keď strieľanie... amíci... no, vravím, chcem veriť). Uspávanie je blbosť, kým by látka zabrala, rozrušené zviera by z haranta spravilo pretlak.

Na druhej strane je obrovská a nenahraditeľná škoda, že tak vzácne a ohrozené zviera muselo zhynúť biednou smrťou len pre to, lebo jeho matka mala hlavu v prdeli. Zo skúsenosti môžem povedať, a z predchádzajúcich článkov to snáď vyplýva dosť jasne, že takéto veci sa nestanú len tak. V Zoo, kde sa žiadny vážny incident nestal počas xy rokov jej existencie, asi nemajú zabezpečenie nedostatočné. Štvorročný harant musel preliezť kovový plot, niekoľko kríkov a následne prepadnúť cez okraj priekopy. Tak nech tá jeblina netvrdí, že „to bola len sekundička“, zvlášť, keď jej dieťa minútu pred tým prehodilo, že sa pôjde okúpať a ohradu sa pokúšalo preliezť niekoľkokrát.

Jednoznačne preukázať zavinenie nedbanlivosťou a potom vyviesť dôsledky. Toť môj názor. Po dlhej dobe som však urobil neodpustiteľnú chybu, že som si o tom dovolil diskutovať a pokúsiť sa priviesť k rozumu niekoho, kto vyplodil nasledujúci skvost:

 

 

Ten zabitý čas mi už nikto nevráti. Na jednu stranu musím povedať, že vcítiť sa do rodiča (akokoľvek nezodpovedného) tiež dokážem. Preto sa snažím neodsudzovať tú streľbu, ak sa už ozaj nedalo robiť nič iné. Na strane druhej som sa slečne snažil vysvetliť, že existujú ešte minimálne dva iné pohľady. Pohľad ošetrovateľov, chovateľov, koordinátorov – ohrozené a vzácne (a drahé) zviera je mŕtve len pre demenciu niekoho iného, chceme odškodnenie. A takisto pohľad Harambeho – šiel som si tak po výbehu minding my own bussiness, zrazu ku mne spadlo decko, ľudia hore začali vrieskať a potom ma zastrelili, why? Pohľad nehumánny, tzv. prísne matematický – goríl je pár tisíc, ľudských detí milióny, som do debaty radšej ani nevnášal.

Slečna však za svoj život zjavne videla ľudoopa iba na obrázku a slovné spojenia ako ochrana prírody či spoločenská hodnota zvierat jej asociujú len bielu stránku s nápisom Error 404. Pri prezentovaní druhého pohľadu som opakovane narážal na argumenty typu „snáď jej nebudú dávať pokutu, už tak má isto stresu dosť“ a pri treťom na „veď to bola len opica, tak čo“. No a za moje následné jemné, ba až podprahové (no fakt!) narážky na jej nedostatočné kognitívne schopnosti som si vyslúžil obligátne „Bodaj by sa to stalo aj tebe!“. Tak som mohol byť aj bez toho.

Milí poslucháči, čo dodať na záver, hádam už len krátka rekapitulácia. Samovrah a hlupanin harant sú nažive, tri vzácne zvery sú mŕtve a ja mám jeden článok navyše. Radšej by som nemal.