„Žiaden koronavírus. Korunu nám vzali, tak je to eurovírus,“ nasral sa niekto v krčme.„Tak veru, máme eurá. A ešte všetok tovar a túto pliagu z čínskej rite!“„A ktovie, či si ten vírus nevyrobili sami Číňania.

Moja milá kolegyňa v národne cítiacich nohavičkách. Dnes som si všimol, že žiadne nemáš. Hráš sa na ostrú Sharon Stone, prehodíš si nohu cez nohu, zatiaľ čo ti nechty hlasno ťukajú do telefónu ako bicie Nicka Masona. Máš dar od Boha na multitasking. Zdá sa mi, že to tvoje tetovanie v tvare malého čierneho srdiečka zapulzuje. Ja to svoje cítim v krku.

Viacerí čitatelia už asi pochopili, vzhľadom k môjmu nickname, že Čierna sviňa prezlečená za psa, je rodovo príslušná k lousianskému leopardovi aka rase zvanej tiež Catahoula.

Nie, nejde o opis gerontologického zájazdu ako by sa mohlo zdať z nadpisu článku. Porozprávame si tu ako sa cestovalo začiatkom deväťdesiatych rokov autom po Európe.

Tento príbeh je fiktívny a osoby, rovnako aj mená sú vymyslené. Akákoľvek podoba so skutočnosťou je čisto náhodná. Takto to ale nemohlo pokračovať dlho. Myslím to naše ničnerobenie. Nie, že by sa v podstate nič nedialo, ale naše aktivity po tzv. pracovnom čase neboli veľmi aktívne. Tak sme sa rozhodli si v trojici zabehať.

Goedemorgen! (čítaj chudemorche!) Dobré ráno! Zdravím vás z Holandska! So zdvihnutým obočím som si opakovane čítala poslednú vetu z môjho prvého príspevku a snažila som si spomenúť, čo som asi mohla myslieť oxymoronom ‘mýtus o holandskom liberalizme’. Žiaden flashback sa, bohužiaľ, nekonal.

Stala sa mi jedna nepríjemná vec. Nie som si istý, ako to skončí. Myslím si, že je to dosť nevinné, ale dôsledky sú, viac-menej, hrozné. Dovoľujem si začať čestným vyhlásením, že nie som zvrhlík. Možno ešte v škôlke mi jedno dievča nechalo v skrinke obrázok chlapca, ktorý dáva pusu dievčaťu a štyri koruny.

Úvod + ŠvajčiarskoÚvodom by som chcel povedať, že tento článok je mojim prvým článkom na internete vôbec. Som z toho trochu nesvoj, tak ospravedlňte prosím moju nervozitu.

Študentská práca v Dánsku 2.0 – pokračovanie Sranda začala začiatkom novembra, keď mi vedúcko oznámil že nemá pre mňa robotu a pravdepodobne bude mať najskôr na konci decembra. To ma dostalo do dosť napitchu situácie kvôli SU, keďže som mal len 18 hodín z požadovaných 43.