Dnes večer u mňa doma došlo k najhoršiemu. Nie, nevyhorel som, ani som nikoho nezahlušil (a pár ľudí v mojom okolí a na úrade vlády by si to aj zaslúžilo), iba som omylom prepol na hlavné večerné správy istej komerčnej televízie.

Poviem vám pravdu, už dávno som nebol taký nahnevaný. Fakt, bolo to veľmi, mimoriadne zlé. Objednáte si stôl pre 7 ľudí (štyria dospelí, a tri už väčšie deti).

Ľudia, ktorí ma poznajú len tak zbežne, o mne tvrdia, že som ufrfľaný a negatívny ako storočný dedo. Ale tí, ktorí ma poznajú bližšie, vedia, že to nie je pravda, a v skutočnosti som ufrfľanejši a negatívnejší ešte oveľa viac.

Cestujem zásadne autobusom, pretože tam, kde bývam, vlaky nechodia. To ste nečakali, čo, že aj taký zapadákov je, ha. Ale je.

Viete, čo je klamlivá reklama? To je keď vám v reklame povedia, že energetický nápoj vám dodá energiu a pri tom nedodá a potom za to vysúdite milióny odškodného (true story). Je to aj, keď vám sľúbim, že zodpoviem otázku "Ako povedať chlapovi nie a ostať jeho kamarátkou?" a pritom to vôbec nespravím.

Rutina ma vždy zabíjala. Tie isté trasy do práce ráno, dookola sa opakujúce činnosti, ľudia, reči, texty, reakcie. V mojej práci zotrvávam tvrdohlavo len preto, lebo každý deň napadne sprostosť, ktorú musím vyriešiť, niekomu inému a to se vyplatí. Volám to chronická istota zmeny.

Druhá kniha pobožného kvízu Dnes to bude na mieru pre Jokiho, progresívne, multietnické a povenujeme sa aj rôznym bizárom (FSM nie je bizár, vy banda bezbožná!) po celom svete.1. Začneme Jeho Svätosťou Lietajúcim Špagetovým Monštrom, ktorý stvoril svet:A. Nafetovaný kadidlom B.

Býval som v menšom okresnom meste na západe Nemecka. V tomto meste zastavovali rôzne regionálne vlakové linky, zastavovala tu aj lokálna linka, cez mesto prechádzali aj desiatky nákladných vlakov denne. Poza stanicu viedla ďalšia dvojkoľajová trať, ktorá bola určená pre rýchlovlaky, ale aj pre nákladné vlaky.

Plameň sa triasol pod občasnými poryvmi vetra a len-len, že nezhasol. Horúci vosk mi stekal po hánkach zovretej päste, v ktorej som sviečku kŕčovito držal. Bolo mi to jedno, sústredil som sa hlavne na to, aby som ju sám omylom nesfúkol a neocitol sa tak v absolútnej tme. Od prvého momentu to bol idiotský nápad, ale teraz je už neskoro ľutovať.