Doba je zlá a dobre už bolo. Kvalita tejto múdrosti, ktorou oplýva najmä staršia generácia, sa blíži kvalite instantného čaju v našom firemnom automate (ale čo by som chcel zadara). Chápem, nie každý sa dokáže vyrovnať so svojím neúspechom a zložitosťou okolitého diania.

„Najstarší z vás bude krvavý dedo. Pôjde za dvere, ja sa s ním dohodnem, o ktorej hodine príde. Potom začneme spoločne nahlas recitovať „odbila prvá hodina, lampa ešte svietila“. Keď odrecitujeme hodinu, na ktorej sme sa s krvavým dedom dohodli, krvavý dedo vstúpi do miestnosti a začne sa naháňačka.

Nuda v práci a niečo nadpozemské k tomu. Aj tak by sa dala nazvať pohnútka, ktorá ma priviedla k tomu, aby som si namiesto internetového vydania novín, blogov či diva.sk otvoril webovú stránku našej dediny a trochu ju prelúskal.

Toto je smutný príbeh jedného mladého muža, ktorý mal svoj sen, lenže dopadol omnoho neúspešnejšie než Martin Luther King.

„Servus, Pali, čo tu, kurva, robíš?!“ ozvala sa nadšená otázka z otvoreného okna mierne zaprášeného ťahača s americky ladenými obrázkami na karosérii.„Miňo! Ja sa poserem!“ nezadržal v sebe nadšenie vyučený mäsiar Pavol, ktorý už mesiac pracoval v továrni na spracovanie bravčoviny v od domova vzdialenom Nórsku. „Čo ty tu?

Hoci všadeprítomné zaklínadlo menom kvalita sa nás každý deň usiluje kultivovať, nie všetci podľahli tomuto zhubnému diktátu postmoderny. Sú medzi nami mohykáni zlého vkusu, apologéti prvoplánovej zábavy a repeťáckych pesničiek.

Už je to raz tak, že som fanúšikom rôznych obskúrnych a gýčových záležitostí. Rád si ozdobím tašku odznakom s plastickým vyobrazením hlavy ručiaceho jeleňa, mám rád plus 1 deň aj Nový čas a v nich tie najpokútnejšie články tipu Rihanna má účes ako Saxana a podobne.

Je to už pár mesiacov, čo som raz takto večer sedel s kamošom v jednej krčme a vedno sme usrkávali z lacnej imitácie piva. Za pomoci dvadsiatich centov som do priestoru vypustil džina v podobe skladby Sandstorm od Darudeho a zlomyseľne sa uchechtával na tom kontrapunkte, ktorý to vždy pri konfrontácii s okolitými alkoholikmi vytvorí. Takto nás nič netušiacich prekvapil hlas spoza chrbta. Starší chlapík si pýtal povolenie prisadnúť si. Okamžite ho dostal.

Pamätám si časy, keď som upieral oči k nebesám a myslel si, že nad nami je len Boh. Predstavoval som si ho zhruba niekde v rámci našej slnečnej sústavy, možno na Marse alebo tak, aby nás mal poruke, ale zároveň si zachoval auru tajomna a istý odstup. Trvalo to zhruba dovtedy, kým som sa nedostal k Aktom X, čo bolo ešte pred pubertou.