Sadni si.
Nalej si.
Odlož telefón.
Igor, mienim len a len dobre. Nie tak pre teba, ako skôr pre dobro národa slovenskieho, ktorý tak miluješ. Ale ako hovorí jedno staré porekadlo: ži a nechaj žiť, tak by som bol naozaj rád, keby si nechal národ žiť a ty sám žil v kľude a pokoji poslaneckej lavice, a nie v kresle premiéra.
Neberiem ti tvoje úspechy, to nikto. Spravil si dieru do sveta, na marketing a vysielanie správ máš viditeľne talent. Tvoje husárske kúsky silno pôsobili na obyčajnú slovač, i na mládež, ktorá hrdo nosila tvoj merch. Bol si hviezda, a stále ňou si. Škoda len, že sa z tvojej kométy stáva iba obyčajný meteorit, ktorý stratil na rýchlosti a nechal sa stiahnuť z orbitu strmhlav dole.
Priznajme si to – nemáš na to, byť premiérom. Sám si si to priznal tesne po voľbách, a bol počuť strach v tvojom hlase, pretože tvoj volebný úspech bol skutočným prekvapením, keď sa Slovensko zobudilo do nového dňa. Vôbec sa ti nečudujem. Vo februári si ešte len zapaľoval sviečky a nosil škaredé tričká s vyťahanými rifľami, a v kancelárii si si každý týždeň vytočil na kolese šťastia, z čoho obviníš Smer. Mal si pohodlie, bol si za kriklúňa, ľud ťa prestal brať vážne minimálne 4 roky dozadu, takže ti reálne nič nehrozilo za tvoje tlačovky. Zlenivel si.
Teraz si premiér krajiny, ktorú toľko miluješ. Máš na starosti Bratislavu a jej satelity, v ktorých je nedostatok škôl pre deti s jazykom slovenským, ale maďarská menšina využíva svoje kapacity tak na jednu tretinu. Máš na starosti Oravu a Kysuce, kadiaľ tečie obrovské množstvo tranzitnej dopravy, a miestni dlhé roky volajú po dostavaní rýchlostných ciest, aby už nemuseli každý rok sanovať svoje príbytky pred totálnym zrútením. Máš na starosti aj juh Slovenska, kde zaspal čas, ale obyvatelia nie, kde sa vedú národnostné spory, infraštruktúra sa nezmenila od rozdelenia Československa, kde každá iskierka nádeje o upgrade životnej úrovne zhasne za doprovodu masívneho pľuvanca do tváre. Musíš sa starať aj o Tatry, ktoré sú pľundrované obchodníkmi s drevom a zážitkami, ale zároveň ich obyvatelia sú dennodenne jebaní nasucho odzadu a bez možnosti dovolať sa práv, pretože „chránené územie“. A nezabudnime aj na to naše „nič“, kde sa deje jednoducho „všecko“, ako by si to aj ty povedal.
Sorry, že som toho teraz na teba hodil tak veľa. Nie je ľahké byť premiérom. Sám si neviem predstaviť, že by som sa na to dal – to chce plán. Stratégiu. Um komunikovať navonok aj dovnútra. Rázny hlas, ktorý povie, a aj tak bude. Príjemný hlas, ktorý pochváli dobrú prácu. Chce to vedieť vyzdvihnúť to dobré a zvýrazniť to zlé. A najmä to chce jasné myšlienky a zámery, pretože kapitán lode je zodpovedný za každého člena posádky, a ak nevie dať správne príkazy, tak sa loď potopí.
Ten posledný bod si zvládol. Síce s rezervami, ale na začiatočníka dobré. Ale iba ak prižmúrime všetky oči a úplne zabudneme na to najdôležitejšie, čo musí správny leader ovládať – schopnosť prijať zodpovednosť a priznať si chybu. Igor, tu už budem trochu sprostý – chováš sa ako decko. Ako ten žiak, ktorý sa naozaj v škole snaží, aby bol lepší ako zbytok. Predbieha sa v matematike, afektovane číta básničky, robí projekty na papier A1, robí deťom zle, a žaluje na každého. Takto si kamarátov neurobíš.
Tvoja komunikácia cez Facebook je tiež niečo, na čom by si mal zapracovať. Počul som ťa v rádiu, kde si hovoril o tom, ako ťa tvoji kolegovia po voľbách presviedčali, že by si sa mal zúčastniť mediálnych tréningov. Zhodil si to zo stola s tým, že chceš byť ľudský a úprimný. Pochopil si tieto tréningy tak, že je to „kurz ako povedať čo chcú ľudia počuť, vyzerať dobre, až falošne“. Parafrázujem, budem férový. Ale zmienim to, že túto definíciu ti povedali tvoji kolegovia. To sú tvoje slová, zhodil si to na svoj team, aby si vyzeral lepšie. Keby som mal auto s automatickou prevodovkou, tak si plesnem do čela.
Dovolím si povedať, že tie tréningy skutočne potrebuješ. Tvoja komunikácia k občanom, k potenciálnym voličom, je katastrofálna. Ale zároveň je to skvelá vizitka toho, v akom stave je tvoja kancelária. Neberieš si servítky pred ústa, ale dôrazne ti to odporúčam, tie sírou napustené sliny strieľajú všetkými smermi. Útočíš na opozíciu, útočíš na vlastných partnerov. Z bežného občana si robíš dobrý deň. Neprejde deň, kedy niekoho nenaserieš do biela. Mňa osobne hnevá tvoj spôsob komunikácie – žiadna forma, žiadny slušný tón, len status plný hnevu a sebaklamu prestrojeného za odhodlanosť, za ktorým sa schováva neistota a strach.
Z čoho máš strach? Z koronavírusu? Z tvojich koaličných partnerov? Z robenia chýb?
Podľa mňa je to práve ten posledný bod. Máš obavy z toho, že urobíš rozhodnutie, ktoré by sa časom ukázalo ako nesprávne. Predsalen si premiér, a chyby nie sú práve to, čo by si mal robiť. Preto máš okolo seba ľudí – svojich poslancov, ministrov, poradcov, ale aj externé kapacity, akademikov, expertov v obore, top manažérov, odborárov... zoznam pokračuje. Nie je hanba si nechať poradiť. Nie je hanba o problémoch diskutovať – dobrý šéf robí rozhodnutia z ponuky.
Ale možno to robíš všetko nachvál. Možno je tvojim zvráteným cieľom túto krajinu rozbiť ešte viac, než aktuálne je. Už tak sú ľudia podelení do táborov, medzi ktorými niet prieniku. Svojim egom a snahou vytvoriť si kult osobnosti len prilievaš impulzy z laserového detonátora smerom k jadrovým hlaviciam. A tie raz vybuchnú. Tvoje správanie, kedy vodu kážeš, ale víno piješ i bez rúška vyspevuješ na svadbe, tomu rozhodne pomáha. Tvoje nedávne divadlo s príbehom o milostnej aférke poslanca Blahu a úžitkového zvieraťa v náhodnej záhrade v blízkosti univerzitnej fakulty a krčmy, len ďalej prehlbuje moje presvedčenie, že dno politickej kultúry prerážaš dynamitom. A ani na mňa neskúšaj reči o politickej korektnosti – viem byť politicky nekorektný sexista a rasista aj s noblesou, ktorú by mi závidel i šéf protokolu Alžbety druhej. Ale nie je možné byť politicky korektný a vyjadrovať sa ako sedliak z krčmy.
Možno máš pocit, že som už všetky tvoje sviečky zhasol vodným delom z Gorily. Jedna ale svieti. Možno je trochu sexistická, ale rozhodol som sa ti pomôcť ju ochrániť, nech to stojí, čo to stojí:
Igor.
Človeče.
Neber sa tak vážne. Druhá najhoršia vec, akú chlap môže urobiť, je uveriť vlastným rečiam a brať sa smrteľne vážne. To najhoršie na svete je kúpiť si Miatu a príčesok. A ja mám v tebe ešte trochu nádeje, pretože si ešte nespáchal ten najťažší hriech.
Potom mi napíš na Messenger, pošlem ti link na PayPal, nerozdávam rady zadarmiko. Časy sú ťažké, potrebujem tie bublinky v HDP grafe nejak naplniť. A ak sa nebudeš hnevať, tak si tiež nalejem, nejak som vysmädol.
