Tento článoček je taká malá fikcia, ako odpoveď na iný článok ktorý vyšiel v nejakom denníku, kde rozoberali moderné auto a jeho ovládanie klimatizácie, ktorej nastavenia sa dali meniť jedine cez infotainment.Akože tam v tom nešťastnom plátku bolo doslova napísané, že infoteinment.
Vojáci.Naše brigáda dostala za úkol býti nápomocna při odsunu sovětských voj...Kurva, netlemte se jak hovada. Tu sádru mám proto, neboť jsem honil vožralý holomky lesem a zakop jsem o ňákej skurvenej keřík. Štěstí, že jsem ty dva nacamraný prasata chyt. Jinak bych asi střílel a teď už asi seděl v díře.
Takže dnes si milé deti prejdeme, teda okrem iného, aj moju odbornú úlohu na tej skurvenej vojne. Ako som už v niektorej časti spomenul, narukoval som k protivzdušnej obrane štátu na poddôstojnícku školu v Jaroměři, kde som bol pol roka a nasledovne som mašíroval k bojovému útvaru do Jihlavy.
Minule sme, milé deti, prebrali môj príchod, maličkú nehodu s borovičkou a uvedenie sa do stavu vojenského. Všetko dopadlo dobre, keďže som sa ožral ešte pred vstupom do kasární, takže keď som si na ošetrovni trošku zdriemol aj s vychodňárom č. 1, zaradili sme sa do vojenskej prijímacej mašinérie. Vychodňár č.
Tuduch - tuduch. Taduch - taduch. Tuduch - tuduch. Taduch - taduch. Takto nejako mi znel klepot vlakových kolies na koľajniciach, čo končia v nejakej riti, v nejakej Jaroměři, kde som mal v jeseni roku 1989 nastúpiť na základnú vojenskú službu.
Mladý človek v dobe, keď sa naňho lepí dospelosť, postupom času sa stáva akože múdrejším a zároveň skúsenejším. Ku konečnému poznaniu životnej a definitívnej pravdy, že aj tak všetko platí tá kurva Soroš /a platí to hlavne preto, aby komplet všetko dojebal/ ho vedie cesta poznania a skúsenosti.
V minulých častiach ste si mohli prečítať: VKNJKL01 VKNJKL02 VKN
Kurva, šak dočkajte. Prídete do Jihlavy na bojovák, tam prestane sranda. Len tam sa začína tá pravá vojna. Ročácka vojna.
Už to tu bolo opísané neraz, že fasa vec.Človek sadne, ide a počas šliapania a funenia si odvetrá s registrov kokotiny, ktoré ho ťažia a aj tak k ničomu nevedú.
