Viem, že človek je tvor zvedavý – zvlášť na cudzie havárie, boliestky a trápenia. Táto reťaz udalostí iste stojí za rýchly prelet a tí, ktorí trestuhodne tvrdia, že im vadí špitálna séria, už nebudú musieť čítať. Verte, nepíše sa to vôbec ľahko, napriek tomu, že to napísať chcem.
Oprela som sa v posteli a pozorovala dianie. Fascinovane. Mlčky.Vizita ešte stále vizuálne implodovala a pomaly odtekala cez dvere. Spoluležiaca vyhrabla mobil z nočného stolíka. Vizita sa šprajcla. Pri dverách vytvorila zápchu a vyzeralo, že bude potrebovať preriešiť. Môj liekmi zdopovaný mozog okamžite vygeneroval ako top riešenie hajzľový zvon.
Ranné ródeo a prehľad fešákov Ranné ródeo malo podľa predbežnej správy zo susednej postele začať upratovačkami. Prišla jedna. Slušne pozdravila a suseda slušne odzdravila. Ja som krákla. Slušne. Upratovačka vyzerala náramne spokojne, normálne som čakala, kedy si začne pospevovať, alebo aspoň popiskovať nejakú melódiu.
Filozofická chvíľa a dlhokrátke nadránom „Dobré ráno, ako sa máte?“Čo? Ráno? Veď je tu tma. Eh. Zasa mám zavreté oči? Kto ma to budí? Čo to? Otvorím už tie oči? No to teda je vylepšenie... Biely strop? V ktorej izbe máme takto vysoký strop? A biely k tomu? Sme maľovali?Sakra. Kde to som?
Otvor oči Vyplavuje ma to zo spánku do tmy, niekto zblízka celkom naliehavo kričí a snaží sa ma zobudiť. Kto ma budí a prečo kričí? Nechajte ma spať – a chystám sa vplávať späť do spánku. „Pani! Pani! Počujete ma?“ Ženský hlas ma naliehavo oslovuje a pomáha si miernym tľapkaním po tvári.
Kapitola 2: Na sálu!!!Zistenie, že operácia bude promptne ešte dnes, ma zvláštne upokojilo. Usmiala som sa na dochtora, nositeľa správ a odpovedí, sťa slniečko na hnoj a keď vytiahol päty, vrátila som sa k aktívnemu pozorovaniu kvapiek v infúzii. (Postupne som putovala po hadičke očami až som sa pristavila na súčiastke s kolieskom. Čo to tam asi tak robí?
Možno príde aj vizita. Konečne mám chvíľku pre seba.No akurát tak modré pod oko. Po trochu dlhšej chvíli venovanej driemaniu na jedno oko sa bez ťukania otvorili dvere a vkráčali traja králi... pardon, traja mladí dochtori.
Diel prvý: „Památeční tenkrát poprvé“ To si tak chodíte do práce a ignorujete prechladnuté, pichľavoboľavé kríže a cez pracovný víkend aj močák, teplotu a nechutenstvo (oki, zajtra vyležím, je voľno) a v utorok tesne poobede
Špitálne športy vol.1.
