Ranné ródeo a prehľad fešákov
Ranné ródeo malo podľa predbežnej správy zo susednej postele začať upratovačkami. Prišla jedna. Slušne pozdravila a suseda slušne odzdravila. Ja som krákla. Slušne. Upratovačka vyzerala náramne spokojne, normálne som čakala, kedy si začne pospevovať, alebo aspoň popiskovať nejakú melódiu.
Dohrkala (znelo to ako útok jednotky plastových tankov a poloprázdnej cisterny s palivom – taptaptaptap, hrk hrk, žblnk, čvach, hrk hrk, čvach) si vozíček z ktorého na všetky strany trčali rúčky, fľašky, spreje a handry, polička sa ježila sprejmi a spodné poschodie hostilo dva veľké a medziposchodíčko hádam tri - štyri malé kýbliky rôznych veľkostí. Plné. Z jedného kýblika orukavicovanými rukami vytiahla handru, jedným pohybom vyžmýkla a utrela parapety a lišty nad nami. Ďalší kýblik – ďalšia handerka a utretý stôl a stoličky. Potom zašla do kúpeľne a len si chodila žmýkať handru do tretieho kýblika. Občas si vybrala nejaký sprej a niečo prestriekala a utrela. Nakoniec sa pustila do dlážky – najprv jeden veľký kýbeľ, jedna z rúčok od metiel do kúpeľne. (Tyblaha, to čo v tých kýbľoch má, že to tak strašne smrdí?) Na samotnú izbu mala samostatnú metlu a druhý kýbeľ. No metlu...
Ona je to rúčka s vodorovným držiakom, na ktorom plance krátkosrstá handra na mieru a na tom držiaku je taký zašlapávací oný čudlík sersám na uzamknutie tenzie krátkosrstej handry. Keď chcela handre vypláchať srsť, musela šliapnuť na sersám opačným smerom, handru zvesiť a ručne prepláchnuť. Máte?
Myslím, že mne trvá dlhšie nasmoliť upratovací postup ako jej v reále upratať celú izbu aj s kúpeľňou. Popri tom stihla upratať aj izbový mobiliár, vrátane pacientských papučiek. Takou rýchlosťou a s takým pokojom (všetky fengšueje a zeny sa môžu strčiť) som predtým nikoho upratovať nevidela.
Sanitári, teda asistenti – ďalší, avízovaný bod programu. Boli dvaja – bavili sa pred dverami delením izieb. Ten náš vkráčal, slušne pozdravil (suseda odzdravila a ja krákla - obe slušne) a vzniesol otázku, či niečo nepotrebujeme. Suseda krútila hlavou a ja som márne uvažovala, čo by som tak mohla potrebovať. Napriek tomu sa mi dostalo pozornosti, doniesol (bez toho že by som vyžadovala) lavórik a uteráčik a pomohol mi trochu sa umyť. Teda otrieť navlhko a nasucho od potu.
Retro vsuvka: Maminina mama tomuto štýlu hygieny hovorila handerkovanie. Koniec retro vsuvky.
Na záver starostlivosti podo mňa nainštaloval prebaľovaciu podložku natriasol vankúš a nadvihol posteľ pod hlavou. Ten chytací trojuholník nad posteľou odvtedy a dodnes milujem a prichytávam sa o neho ako Hydra o podklad. Brala by som ho domov aj s posteľou. Ten trojuholník, asistent je ženatý.
Tri sestry jak od Čechova avízované neboli. Veliac(i dôstojník)a tmavovláska jedným pohľadom obzrela komplet všetko, myslím, že stihla skontrolovať aj podvozok postele. Popýtali sa na pocity (A fakt vás to nebolelo? A teraz bolí?), po krátkej porade preorganizovali hadičky (ubrali mi jednu MOJU rozdvojku) a napísali si tri riadky do čiernych dosiek. Popriali mi veľa šťastia (Najhoršie máte za sebou. Uvidíte, už bude len lepšie.), povzbudivo sa usmiali a jedna na odchode prehodila „Odpočívajte, postavím si vás až večer. Injekciu dáme po vizite.“. Kým som si vyzbierala oči z paplóna a sánku zo zeme, boli preč.
Čas sa zrazu zastavil. Zvonku a z chodby bolo sem tam počuť nejaké zvuky, ale inak ticho, spoluležiaca driemala a mne sa nechcelo. Mobily boli ešte stále zamknuté v skrini a ja prilepená v posteli. Ešte aj ten ušný červ to vzdal. Úvaha ako asi vyzerá miestny dochtor primár Sova moc času nezaberie a zvedavosť neuspokojí. V snahe zaspať som zavrela oči. Okamžite sa zosilnili všetky zvuky v šírom okolí. Automaticky som prešla do módu „hádaj čo je to za zvuk“.
Auto pod oknom. Úder zvona – štvrť, ale na koľko? Pitchujúci taxikár. Cúvajúca dodávka. Búchanie dverí od auta. Vykládka tovaru. Stoličky presúvané po podlahe – že by porada? Električka. Bzučiak. Trúbenie auta a zasa ten taxikár. Jaj, môj zlatý so sanitkárom sa neháda, bo ten ťa pošle z krátkej cesty. (Kurva, musíš stát zrouna tu? Musím sa hnút, čaká zákaznýk!! Ty né, do pyče, odparkuem tú sanitku za rohem! Šak on si prejde!) Niekto Nejaký chlap pod oknom zdraví a žena odpovedá. Bzučiak. Náhlivé kroky z chodby – jeden, dva, tri, veľa uff... Tresknutie dverí. A kupodivu ticho. Občas ho prerušené šumom hlasov a pôsobiace ako uspávanka, takže predsa len zadriemam...
Ozvú sa dva výstrely, Joe rozkopne dvere... Podľa zvuku sa rozletia dvere a ja otvorím oči, opäť raz mierne zmätená driemotou. Oči sa otvoria a plynule pokračujú na svojej ceste von z hlavy. Interný komentátor chytá mikrofón a príležitosť do hrsti:
To bolo čo? Prepad? Teroristi? Niekto klopal? Ty vole, to čo je? Tomuto hovoria vizita? To koľko ich tu majú?? AAAAAAAAAA!!! Ty boch, ich je toľko, že nastupujú do riadkov!
(to vyvolá spomienku na časy zborového spevu) Budú spievať? Kde majú noty?
Aha, hentú vzadu som už videla, to je víla sanitárka zo včera. Jeee, ona zakývala! To pred ňou sú tri sestry spred chvíle. A tie zvyšné sú kto? To čo majú za megaknihu? Vyzerá jak návod na použitie ženy skoro... Prečo sú všetci v bielom? Ako ich mám rozoznávať?
Hohooo, mám identifikované! Ahaho, Okresný fešák! Nejaký uťahaný vyzerá. HA! Aj Mladej, čo vyzerá na osemnásť a nevyzerá ako dochtor tu je! Tamten je nejaký tradicionalista. V bielom plášti. Ale celkom ujde.
JE celá táto hrča vpredu, až po stenu, zložená z dochtorov? To koľko ich tu majú? Mnooo. To je fuk. Aaaaleeee - toľko fešákov! Jee, henten by aj bol pre mňa. Že ja nemám o pätnásť rokov menej... Chjooo.
MROŽ?? Aha, dochtor, to tie fúzy. No a včuľ babo raď, ktorý je Sova? Tí vzadu to nebudú. Bude niekde vpredu ba až priam pri posteli... To zužuje výber tuto na týchto dvoch. Mrož? Alebo tutoten – akotopovedať – Bledá tvár?
Obaja sa tvárili prísne a šéfovsky. Stáli pri mojej posteli. A pozerali na mňa. Prísne, to ja nerada. Sestričky vpravo od postele prekladali strany v manuáli. Mrož nonšalantne podoprel stôl. Okresný feši pokročil vpred a jal sa niečo recitovať Bledej tvári – polohlasom, takže som z toho mala zasaprd. Na druhú stranu som aspoň mala jasno, kto tu asi tak velí. Bledá tvár sústredene počúval recitáciu (trvalo to celkom dlho) a tváril sa na mňa prísnejšie a prísnejšie. Pocit, že som niečo vyviedla zasa zosilnel.
Okresný fešák dorecitoval a Bledá tvár s Mrožom pokývli ako jeden muž. Do slov to znelým hlasom sucho vtelil Bledá tvár. „No, tak sa pozrieme.“ Sestra vpravo neváhala ani sekundu a vypreparovala spod paplóna moje zabandážované brucho. Bandáž jedným ťahom putovala tahet a v tej chvíli nado mnou stála grupa Morlorov. (Ak si pamätáte Neverending Story, tak máte jasno, pre ostatných https://youtu.be/K311uSEf-3k...) Tak som sa pridala a natiahla tiež krk, bo som bola zvedavá. Na brušku som mala tri nezaujímavé, nepríliš veľké vyšívance, jeden vpravo, druhý vľavo a najväčší nad pupkom. A dve hadičky čo putovali niekam nabok z postele. (Uááuu, oni to spravili laparoskopicky!) Proti môjmu očakávaniu, že ma narezali zhora dolu a sprava doľava super. Bledá tvár napriek tomu ešte sprísnil vizáž a zovreté pery takmer zmizli z dohľadu. Okamžite som zasa ležala rovno a snažila sa vyzerať ako vzorná takmermŕtvola. Okresný fešák sa postavil do pozoru a bleskovo prehlásil „tade sme to ťahali von, to preto“. Naspäť sa mu dostalo len stručné „aha“. Minútku postáli v hlbokom tichu, potom Bledá tvár dobrú chvíľu polohlasom udeľoval pokyny. Niečo prítomným dochtorom, niečo sestrám. Mne nič. Tsss.
Do zatiaľ jednostranného slovníčka na preklad dochtorskej hatmatilky pribudla k pévété ďalšia tajomná mantra ničperos.
Interný komentár:
Primár sa zas prísne tvári, vizita je v pozore
Za úsmev je nepochybne dvadsať klikov na dvore
Potom poskočili k druhej posteli. Presne podľa očakávaní, spoluležiaca dostala milosť. Nezmyselne som zazávidela, keď jej sestry s úsmevom priali šťastnú cestu...
Záver veľkej vizity som si zamilovala hneď na ten prvý raz. Generál (vážne sa mu tak hovorí, aj keď len mimo dosluch) dá najavo, že si praje odísť. Prítomní utvoria uličku, v ktorej teoreticky (väčšinou aj prakticky) zavadzia len sanitár/ka sprejujúci všetky ruky, čo sa pred sprej strčia. Odchádza sa v opačnom poradí ako sa prišlo za zvukov mechanického rozprašovača. Ovšem - pred východom sa profil dráhy prudko zužuje o kúpeľňu. Tento profil býva zaplnený personálom typu denná sestra, sanitári, asistenti, praktikantky, dochtori v zácviku, či sekundári, čo s vami nemajú nič spoločné. To všetko sa pokúsi utvoriť uličku. Haahaa. Mali by tam mať namontovaný semafór, alebo aspoň nasprejované vodorovné značenie.
