Samozrejme nemáme na mysli satelit na obežnej dráhe Zeme, aj keď z neho by som to v pondelky dal do práce skôr. Všetci rodení Prešporáci a hipsteri, čo musia bývať v centre, sa určite čudujú, prečo by niekto išiel bývať do satelitu.

WARNING: silno tendenčný článok. Ľudia, ktorí pracujú pre koporácie, vedia o manažéroch svoje. Pravidelne, asi v intervale jeden rok, sa im totiž manažér zmení, takže majú možnosť ich spoznať nadmerné množstvo. Korporátny manažér  je veľmi svojská kasta človeka.

Napísal by som tento článok aj skôr, ale sa mi nechcelo. Áno, viem, zase o korporácii, nudaaaaa. Stále však je veľa čitateľov, ktorí si to nevyskúšali, a potom do diskusie píšu komenty typu: „A prečo tam vôbec niekto pracuje?“, „To je to tam naozaj také zlé?“ a podobne.

Nejako sa z dailymale začali vytrácať echt mužské články, tak som sa rozhodol prispieť rýdzo mužskou témou. Na úvod treba povedať, že chlastať pivo vie každý, ale uvariť si ho? To dokáže tiež každý. Nie je to až také náročné. Takže pome na to.

Doba pokročila a na to, aby sme niečo robili, už dávno nie je potrebná žiadna prax alebo vedomosti. Stačí crash course na University of Google v pohodlí domova či práce.

Leto 2008. Ako typický študent slovenskej VŠ som letný semester skončil už v polovici mája. Až do polky augusta som teda fachčil na brigáde v jednom záhradnom centre. Robota v pohode, trošku som sa aj opálil, akurát pláca bola dosť slabá. Vtedy mi zavolal môj vtedajší vedúci z futbalu, že hybaj so mnou robiť elektrinu.

Ako sme si už zvykli, všetky dekadentné somariny prichádzajú z US&A. Politická korektnosť, reality šou a najnovšie aj, tadá: Fat acceptance. Áno, je to presne to, čo si myslíte. Mali by sme akceptovať, že tuční ľudia sú skrátka tuční a hádam ich za to aj obdivovať.

Napísal som článok. Sám tomu neverím a preto to napíšem ešte raz. Napísal som článok. Dokonca na Dailymale. Tažké je tomu uveriť hlavne preto, lebo nie som veľmi výrečný (písavý?) človek a najdlhšie čo som kedy napísal bol nákupný lístok do obchodu. Ok, úvodný odstavec by som mal, teraz to už pôjde ako po masle.

Už nejaký čas sa venujem dvíhaniu činiek. Kedže miest, kde sa dá bez blbých kecov od chlapíka za pultom a hrozby vyhadzovu (true story) bachnúť činka o zem, je relatívne málo, začali sme s kámošom (serus Martin) občasne navštevovať jednu crossfitovú posilňovňu.