Moja milá Dailymale komunita,

 

Nazývam ťa milou, lebo však dávno som na teba nemala čas a moja dementnejúca pamäť všetko skrášlila. Určite si ma pamätáš a netrpezlivo čakáš na novinky o mojich susedoch alebo správu o Saschati. Tak o tom možno nabudúce. Hneď po tom, ako zo seba vylejem kýbel žlče na súčasnú vládu. Ale ani na to nie je čas, lebo sa topím v mori neurodivergencie a snahe nezabudnúť, že sa mi na sporáku niečo varí.

Dnes ťa chcem poprosiť o pomoc pri hľadaní spriaznenej duše pre moju novú kamarátku z toho mora. Nazvime ju Gertrúda. Je veľmi svojská a taká jedinečná, že sa cíti ako na nesprávnej planéte. Jej mozog vníma realitu akoby na úrovni atómov a pracuje rýchlosťou svetla. Dokáže si vychutnávať detaily ženských pier asi ako ja plán na záchranu sveta. Je jasné, že vnímame svet úplne rôzne, akoby na úrovniach, ktoré sa nikdy nestretnú. Napriek tomu sa s ňou veľmi rada rozprávam. Je inteligentná, plná emócií a temperamentu, priama a úprimná, silná a statočná. Ja mám problém na každé riešenie, ona naopak. Veľmi by som jej priala stretnúť niekoho, ako ona sama, kto si s ňou bude rozumieť aj bez slov. Ja nikoho takého nepoznám, ale možno sa nájde tu. Prosím, ak ti je jej charakteristika sympatická, napíš na shakira.c.norris@gmail.com. Gertrúda sa bude veľmi tešiť (posuniem len pozitívne ohlasy).

 

Na ochutnávku jej jedinečnosti, tuhľa úryvok z jej erotickej prvotiny. Je o trojke (nie trojici) basketbalistiek. Nemusíš do komentárov písať, že to nemá dej. V jej ponímaní má a hľadá sa niekto, kto bude opísané vnímať približne tak intenzívne a zmysluplne ako ona. 

 

Vrelá vďaka. 

Tvoja self-proclaimed nezabudnuteľná

Shaki

 

…................................................................................................................................................................

 

Skôr než stihneš spracovať to, čo vidíš, tvoje ruky sa pohnú samé. Jemne pritlačia Lucy dozadu, až kým jej telo nepodľahne matracu. Látka pod ňou sa napne a teplo jej pokožky sa rozleje pod tvojimi stehnami ako vlna, ktorá ťa vtiahne hlbšie.

 

Dotyky sú sľuby, ktoré hovoria viac než slová. Vo vzduchu visí napätie, ktoré vieš, že musí vybuchnúť, ale ešte nie teraz. Dôrazne jej pritlačíš ruky nad hlavu. Čas sa zastaví – len jej horúca pokožka pod tvojimi dlaňami.

 

Jej dlaň sa zachveje v tvojom stisku a tichý šepot sa prederie z jej pier:

 

„Dievča predsa len nabralo odvahu, hm?“

 

Pozrie ti priamo do očí a v tom pohľade je všetko: túžba, zvedavosť, aj záblesk vzdoru. Pulz na jej krku bije rýchlo a v tebe sa ozve rovnaký rytmus, ako keď sa na ihrisku láme posledná minúta zápasu. Ramená sa pod tvojím stiskom napnú, svaly reagujú podvedome, telo sa necháva spútať – nie silou, ale dôverou. Jej dych sa zrýchli, keď cíti, ako sa jej telo dotýka tvojho stehna — horúce, pevné, nabité očakávaním.

 

Kate sa priblíži, jej pohyb je tichý a nekompromisný. Ruka ti klesne na stehno, prsty sa roztiahnu a stisnú, akoby ti potvrdzovala, že teraz vedieš ty – ale nie sama. Jej dych ťa pohladí pri uchu: „Dnes hráš s nami.“ Jemné priloženie pier sa objaví na tvojom ramene, mäkký a istý, zatiaľ čo Lucy pod tebou prudšie vydýchne.

 

Lucy leží pod tebou, oči rozšírené, prsia sa jej dvíhajú v prudkom dychu, svaly sa na bokoch napínajú proti tvojim. Pevne jej držíš zápästia, pod dlaňami cítiš tep, rýchly ako tvoje vlastné srdce. Jej stehná sa obtierajú o tvoje boky, teplo jej brucha sa zľahka dotýka tvojho. Pramienok vlasov jej steká cez čelo, ale neuhne pohľadom. Tie oči — tvrdohlavé, zranené, dráždivé.

 

Zrazu cítiš na chrbte tlak. Kate sa k tebe pritlačí, hruď si oprie o tvoje telo, dych má blízko pri uchu. Jej prítomnosť ťa uzavrie medzi ne ako medzi dva teplé prúdy, ktoré sa stretávajú a tlačia ťa hlbšie do okamihu. Jej ruky ti kĺžu po odhalenej pokožke, brušká prstov sledujú líniu tvojich lopatiek, akoby ťa chcela načítať naspamäť.

 

„Len ju drž…“ zašepká do tvojho ucha, jej teplý dych sa ti rozleje po pokožke.

 

Potom sa jej pery krátko dotknú tvojho krku a jazykom opíšu krátky oblúčik „…a dívaj sa, čo s tebou robí.“

 

Lucy sa pod tebou mierne zavlní, ale ty ju nepustíš. A ona sa nebráni. Jej pery sa zľahka pootvoria — nie z bolesti, ale z očakávania. Tvoj pohľad skĺzne dolu, kde sa dvíhajú prsia, hrude sa vám dotýkajú.

 

Kate je stále za tebou, jej ruky ti mapujú boky a cez tvoje telo sa jemne dotkne Lucyiných stehien. Cítiš, ako sa cez teba ich dotyky spájajú, akoby ťa chceli obkľúčiť nielen svojou prítomnosťou, ale aj tým, že tu nie si sama.

 

Lucy nadvihne hlavu a jej pery sa krátko obtrú o tvoju lícnu kosť. Jemný bozk, a potom druhý – a kým stihneš vydýchnuť, nájde tvoje ústa. Nie rýchlo, nie hladne. Ale s takou trpezlivou naliehavosťou, až máš pocit, že ťa tým bozkom rozoberá zvnútra. Elektrina v miestnosti hustne, a vy tri ste v tej chvíli jedno — navzájom prepojené vo vzdychoch plných sľubov.

 

Kate sa pohne prvá. Jej ruka klesne nižšie, sleduje líniu tvojich bokov a zastaví sa na zipse nohavíc. Napätie v miestnosti stúpne o ďalší stupeň. Jej prsty sa pomaly zasunú pod pás a ťahajú látku, len o milimeter – skúša, koľko vydržíš. Lucy prudko vydýchne, jej boky sa zľahka pohnú proti tvojmu stehnu. Teplé trenie cez látku vás všetkých rozvibruje.

 

„Vyzleč ju,“ povie Kate, hlas drsný od túžby a pritom sa ti schválne perami dotkne ucha, oblízne ho. Jej dych ti páli na krku a ty cítiš, ako ti prsty uvoľňuje z pása. Lucy otvorí oči a jej pohľad je surový, zvedavý.

 

Tvoje prsty konečne povolia jej zápästia a pomaly, zámerne, klesnú na jej boky. Cítiš cez látku napätie jej svalov, vlhkosť pod nimi, keď jej rozopínaš gombík...