Pre zvýšenie zážitku z tohto článku odporúčam prehrávať pred odstavcom priložené video.

(https://www.youtube.com/watch?v=lE6RYpe9IT0)

Ráno sa zobudíte v romantickom plážovom domčeku na Bali (viete, v takom, čo stojí na koloch vo vode a ide k nemu len staré romantické mólo), sediac v pozícii lotosového kvetu na svojom mekbúku za hodinku niečo nakódite. Za vykonanú prácu vám cinkne vysoká odmena a zbytok dňa surfujete alebo trávite na pláži s domorodcami.

Ďalší deň sa už budíte v romantickom lofte v Praze. Na superdrahom kávovare si spravíte kávu, ktorú ste si doniesli z Bali. Potom sa električkou alebo na bicykli presuniete do nejakého kreatívneho centra, coworkingu alebo kaviarne, kde za hodinku niečo nakódite (stále na tom istom mekbúku a bez myši). Opäť raz cinkne vysoká odmena a  zvyšok dňa presedíte pri kvakovej limonáde alebo cideri a s ostatnými digitálnymi nomádmi debatujete o najnovších technológiách, umelej inteligencii a kvakovej limonáde.

Väčšinu roka cestujete a trávite v tých najexotickejších destináciách (vďaka svojej práci s vysokou pridanou hodnotou si to môžete dovoliť + máte svoj vlastný e-shop, kde síce predávate totálne generické pičoviny, ale vďaka dokonalej znalosti digitálneho marketingu a sociálnych médií zarábate lepšie ako Mazurek).

Aspoň takto si to predstavujú autori článkov z jeblých portálov typu upitstart.sk alebo vpici.sme.sk a mladšia generácia z nich naozaj môže mať pocit, že kódenie je najromantickejšie povolanie na svete a váš život vyzerá nejak tak, ako som opísal.

(https://www.youtube.com/watch?v=zRfmFdaBdyk)

(https://www.youtube.com/watch?v=Ph-CA_tu5KA)

NO KONSKÝ KOKOT. Väčšina programátor pracuje v kanceláriách (nie takých tých pekných farebných s hojdačkami a hojdacími sieťami ako v Googli), ale úplne obyčajných – stôl, externý monitor, myš a klávesnica a tridsať ďalších ľudí v tom istom openspace. Cvikajú sa do roboty, dostávajú gastráče a ešte aj polhodinu na obed im odrátajú z pracovného fondu.

Programovanie je práca ako každá iná. Aj keď si to väčšina ľudí nemyslí. Programátor je robotník IT sveta, akurát, že nie je zajebaný od malty, vo vrecku nenosí skrkvané Marsky a popri práci si nepopíja desinu. Aj robí v trošku krajšom prostredí, ale inak je to v podstate to isté.

Love

Články pravidelne nás presviedčajúce, že programátori a vôbec všetci ľudia, čo sa len trochu obtrú o IT sú v neskutočnom balíku sa na internetoch objavujú pravidelne asi s takou frekvenciou, ako články o tom, že nehnuteľnosti sú najlacnejšie za posledných X rokov a lacnejšie už nebudú (alternatívy – Bývanie je najdostupnejšie za posledných Y rokov, Historicky najnižšie úroky na hypotéky za posledných Z rokov).

 Ako sa vraví, bez vetra sa ani lístok nepohne, takže tie platy o niečo vyššie asi budú a s pribúdajúcimi rokmi praxe ten plat rastie rýchlejšie ako v iných odvetviach. Ak ste však typický diskutér z Topiek alebo Nového Času a váš názor na túto problematiku sa dá zhrnúť do nasledovného komentára: „Kokos, čak ja nechápem, že tý chlapcy s týma počitačáma toľko zarábajú, čak my u nás na drustve robíme tie oné, materiálne hodnoti a oni len počítačujú“, tak máte predstavu, že každý ITčkár zarába 10 litrov mesačne a ešte si odpisuje Audinu na firmu. Ja som síce totálny noob čo sa programovania týka, ale môj nástupný plat bol od  môjho nástupného platu korporátneho excel-klikača vyšší asi o kilo, takže žiadne terno.

 

Vizáž

Predstava väčšiny je, že ste jak ten Plague z trilógie Milénum (aka Muži čo nenávidia ženy) a žijete u mamky v pivnici, ktorá je plná starých počítačov a von chodíte, len keď idete pomôcť nejakému hackerskému kámošovi vyhnúť sa base. Mastné vlasy, flanelová košeľa, ľadvinka okolo pása a vyčaptané Prestíže. Pre neskôr narodených, to sú takéto tenisky:

 Ešte by ste mali byť aj poriadne bledý, šak von nechodíte, keď sedíte vkuse za kompom a ako vieme, od monitora neopaľuje. Takisto by ste mali byť zhrbený, lebo na športy nemáte čas/nadanie a vlastne ani neviete, čo to ten šport je. Celkovo by ste mali byť troška čudný (terminus technicus „weirdo“), so slabými sociálnymi schopnosťami, pri rozhovore pozerať do stropu alebo do zeme, byť bez frajerky a na svadby chodiť so špatnou sesternicou. Celá vaša denná rutina by mala pozostávať zo sedenia za kompom v práci, sedením za kompom doma, sedením za kompom v (dosaďte ľubovoľné miesto) podľa tejto infografiky:

Výskyt podivínov je v IT svete vyšší ako v ostatných povolaniach, ale v poslednom období  sa to dosť zlepšuje. Internet je nekonečným zdrojom „for dummies“ kníh a videí na programovacie jazyky a technológie, prostredia na editáciu kódu sú oveľa prívetivejšie a tak sa už k programovaniu dostávajú aj širšie masy ľudí, nielen hardcore geekovia. Ak máte chuť začať, táto super infografika vám pomôže vybrať ten správny jazyk/platformu.

http://carlcheo.com/wp-content/uploads/2014/12/which-programming-language-should-i-learn-first-infographic.png

 

Očakávania

Starší ľudia od vás budú očakávať, že sa vyznáte úplne do všetkého čo sa týka počítačov, mobilov, foťákov, internetov. O otázky typu „na niečo som klikol a zrazu sa mi to všetko vymazalo, jak to dám naspäť?“, „nejde mi internet, nevieš prečo?“, „zabudol som heslo, nevieš to dáko obísť?“ nebude núdza a vaše okolie na ne bude očakávať takmer okamžitú odpoveď. Lebo šak môj problém je v počítači a programátor = odborník na počítače, takže logic’d.

Niektorí budú pod vplyvom vyššie spomínaných článkov od vás čakať, že ste naozaj ten bájny digitálny nomád a pracujete pre tie najviac vychytené startupy z celého sveta za nekresťanské peniaze. Slovenská realita je ale asi taká, že až na pár výnimiek sme IT montážna dielna pre všelijaké webové presýpačky dát. Nevravím, že je to niečo zlé, aj tie presýpačky dát musí niekto robiť. Len netreba čakať, že sme nejaká super IT oáza ako nám to nedávno vyšlo v nejakom IT prieskume či kde. Sám robím na takých presýpačkách a niekedy mam pocit, že som reinkarnácia Steva Jobsa, inokedy len potichu dúfam, že môj zamestnávateľ v najbližšej dobe neodhalí moju nekompetentnosť.

Recruitment

Špeciálnou kapitolou sú ľudia, ktorí sa zaoberajú recruitmentom IT ľudí. Ak má človek prax aspoň dva roky a profil na killedIn, tak pravidelne dostáva jedinečné ponuky od HR Sourcerov/Talent Aquisitorov/HR Specialistov (neviem aký titul používajú tento rok). Jednému by aj napršalo do nosa z toho, že ho sami oslovujú, ale treba si uvedomiť dve veci:

  1. Väčšina týchto HR ľudí sú párosobové agentúry, ktorým ide len o províziu
  2. Ak vás aj osloví recruiter z nejakej konkrétnej firmy, tak on nechce vás, chce len niekoho ako vy

Aby som vysvetlil druhý bod, väčšina týchto HR ľudí nemá ani páru akého človeka majú hľadať. Dostanú od šéfstva zadanie, že chceme človeka, ktorý vie toto alebo ono. Pre HR človeka sú to len bezobsažné pojmy, krabičky v profile, podľa ktorých hľadá zodpovedajúce profily. Akože ja sa im ani nečudujem, však kto sa v tom má vyznať“: cé, cé s mrežou, cé s dvoma pluskami, džava, džavaskript, XML, XAML – samé IT kokotiny. Ak spĺňate aspoň dve, tak vám pošle ponuku. A pošle ju aj čávovi, čo sedí vedľa vás naľavo, aj tomu napravo a vlastne aj oproti, skrátka pomaly každému, lebo čím viac ľudí osloví tým väčšia šanca, že sa niekto chytí.

Komunikácia s HR osobou, volajme ju napríklad Mária, prebieha nasledovne:

M: Dobrý deň pán Michal77, veľmi ma zaujal váš profil, vidím, že máte 5 rokov skúseností ako pizza kuchár. Pre zahraničného klienta momentálne obsadzujeme pozíciu sushi kuchár. Popis pozície posielam v priloženom pdf.

Pozriem pdf, všetky povinné jazdy sú tam. Mladý dynamický kolektív, zaujímavý projekt, možnosť sebarozvoja, plat od 1200 do 4000 eur v závislosti od seniority, gastráče, niektorí dokonca prihodia aj nejaký ten pilier.

Ja: Dobrý deň pani Jednoduchá, ďakujem za ponuku, ale  momentálne nehľadám nový job, navyše o sushi neviem vôbec nič.

(Keby to boli aspoň pizza štangle alebo pivúchy, tak možno by som porozmýšľal ak by to bolo za viacej peňazí, ale sushi?)

M (nevzdáva sa): To by nevadilo, oni by si vás už zaškolili. Ak by ste ale do budúcnosti zvažovali zmenu pozície, môžete sa na mňa kedykoľvek obrátiť, prípadne preposlať túto ponuku aj vašim známym (no určite).

A toto sa opakuje v priemere každé dva týždne alebo mesiac v závislosti od ročného obdobia. (Tu sa chcem ospravedlniť, ak to vyznelo veľmi nafúkane, viem, že sú ľudia kadekde po Slovensku, čo si nevedia nájsť prácu a ani sa za ňou nemôžu presťahovať). Ponuky sú všetky ako cez kopirák, mení sa len kolónka s názvom firmy a počtom rokov požadovanej praxe. Postupne som dospel do štádia, kedy mám na ploche vytvorený dokument so štandardizovanou odpoveďou a len to kopírujem ako odpoveď. Ako sa do hory volá...

 

 

 

Do skorého kódenia.