Moja milá Dailymale komunita, Nazývam ťa milou, lebo však dávno som na teba nemala čas a moja dementnejúca pamäť všetko skrášlila. Určite si ma pamätáš a netrpezlivo čakáš na novinky o mojich susedoch alebo správu o Saschati. Tak o tom možno nabudúce. Hneď po tom, ako zo seba vylejem kýbel žlče na súčasnú vládu.
Titulok je len záchvat utopického optimizmu. Reč bude o hodnotení výzoru. Občas ma zaskočí mimovoľný komentár nejakého muža z mojej blízkosti ako napríklad:„Lepšie vyzeráš, len ešte na bruchu schudni,“ toť nevyžiadaná rada do života od kolegu.„Ja by som jej ponúkol, že jej zaplatím prsia.
Doba dobu našla a ženy ako ja to dotiahli do mainstreamu!!! https://dennikn.sk/4189317/pribehy-styroch-single-zien-ktore-sa-rozhodli-pocat-dieta-bez-partnera/ Veľmi ma teší, že sa o nás, single mothers by choice, píše. Niežeby to bola cesta pre každého, ale zjavne pre niekoho je, tak škoda ju nezvážiť. Reagovať však nechcem na článok, ale na diskusiu.
No, ľaľa, v Denníku N vyšiel rozhovor s niekým, kto prudko konkuruje Googlu. Farár Marián Kuffa. Všade bol, všetko videl, presne vie, ako máme všetci žiť. Minule mu čosi ušlo div nie až do slovenských zákonov. Taká perlička, že čo keby boli ženy za umelé prerušenie tehotenstva trestané dvadsiatimi piatimi rokmi vo väzení?
Už poznáte pomaly všetkých mojich susedov, ale určite vás zaujíma, čo takú slobodnú matku vytáča do nepríčetna. Napríklad toto: <a data-saferedirecturl="https://www.google.com/url?q=https://www.postoj.sk/75910/dajte-tu-vlajku-dolu&source=gmail&ust=1617826290178000&usg=AFQjCNFUeWjeGAbxbrdM4Qt-AOh7fxVXRA" href="https://www.postoj.
V predošlej časti som spomínala vypratávanie kočikární. Tak som sa bála, že niekomu budú chýbať vyhodené dvere, ale nie. Susedom začali chýbať vyhodené kovové mreže, ktoré boli šeredné a už roky vypílené a nevidela som žiaden dôvod, prečo by nám mali v kočikárni zaberať miesto. Nuž, bytovka je plná prekvapení.
Venované Ajke a Saschaťu Zjavne nemám čas písať tieto úvahy, lebo veľa spím. Ale keďže sa blíži rok môjho materstva, chcem si tu niečo odložiť na spomínanie. Ľudia s alergiou na zdrobneninky, choďte radšej rovno do diskusie riešiť napríklad počet Ficových bradavíc.
Sascha behá po byte a pokrikuje: „Chuj... Chuj... chuj...“ Napodobňuje totiž mňa, pri čítaní rozhovoru s Jozefom Mikloškom v Denníku N.
Bola som vtedy tehotná. Ledva som sa hýbala, guľatá a ubolená. Otvorila som svoju poštovú schránku a pomedzi letáky mi na zem vypadol malý papierik. Musela som si čupnúť, aby som ho zdvihla. Au. Ach. Ježišmária to je také ťažké!
