Kedysi dávno, v časoch, keď mal Dailymale o približne 25 000 lajkerov menej, písavala som sem čo-to (najmä) o mojich zážitkoch a postrehoch z Japonska. Pamätníci (snáď) pamätajú, ostatným že teda teší ma.

Japonci v zásade nemajú ani páru o fungovaní vzťahov tak, ako ich vnímame my na západe. Riadia sa svojimi (neviem kde) naučenými pravidlami a čudujú sa, že neskrotné biele ženy nezapadajú do ich úhľadne zoradených šablóniek.

Keď nás občas chytí nutkanie, že sa na chvíľu pôjdeme zahrať na bohatých a najesť sa do reštaurácie, kde vysolíme 25 eur za dve jedlá plus nejakú tú vodu, väčšinou sa stane nasledovné – príde čašníčka, samozrejme primerane upravená a tváriaca sa nemenej dôležito, a rovnako dôležito sa spýta: “Budete len

Koľkí z vás by fotku svojho (polo)nahého dieťaťa zavesili na stĺp na hlavnom námestí, aby ju videlo čo najviac ľudí? Že nula? A predstavte si, že by ju tak videlo nepomerne MENEJ ľudí, než keď ju drahá milujúca mamička či otecko bohapusto jebnete na Facebook. Mathiasko stavia hrad z piesku... Sárinka sa jaší vo vani...

Ruky hore, kto ste už osobne stretli nejakú modelku.Mala kolagénové pery, silikóny a gélové drápy? Ruky dolu ale rýchlo.Zmaľovaná jak matrioška, obočie centrofixková kaligrafia? Dolu!Vlasy umelo predlžované, blond melír, kvalitka à la Chemlon?

Keďže sa nám tu v poslednej dobe doslova rozbesnela ázijská tematika, vstupujem si do svedomia a všetkým milovníkom aj hejterom aziatiek venujem svoj dávno sľubovaný článok vykresľujúci typickú japonskú devu. Hneď na úvod si dovolím zneistiť vás. Nie je Japonka ako Japonka.

Určite ste už postrehli, že všehomír dal vzniknúť novej forme bábikovskej existencie, a síce Lammily. Kto mal to šťastie, že mu zatiaľ nezaspamovala celý Facebook – ide o bábiku typu Barbie, ktorá ale (aspoň podľa jej virálneho popisu) vyzerá ako naozajstná žena.

Snáď ani ten najzásadovejší idealista a odporca vulgarizmov nebude namietať, keď poviem, že počasiu už načisto jebe. V poslednej dobe neprejde pomaly týždeň, aby niekde vo svete nenastala živelná pohroma zvaná prívalové dažde a následná povodeň.

Komunikácia s Japoncami je všeobecne dosť nemožná, nie však nemožná. Angličtina väčšiny z nich biedne pokrivkáva na úrovni starého Fera z Lazov, a aj tých pár fráz čo im zostalo zo školy má taký šialený prízvuk, že bez znalosti základov japončiny im je rozumieť tak polovica a tú druhú si treba domyslieť...