Pre tých, ktorí si príbehy z minulého týždňa už nepamätajú, vykresľujem scénu: ruská diera, v ktorej končí cesta, tlupa ľudí skladá stany a balí veci.

Zatvorené hranice Matičky Rusi a celková situácia s koronapliagou tento rok asi každému značne obmedzili cestovateľské možnosti. Môj muž, ktorý u nás doma itineráre ciest vymýšľa, sa musel pozrieť na mapu Ruska, zamyslieť sa, kde sme ešte neboli a podľa toho vymyslieť cesty.

 Nasledovala večera a štandardné trávenie času v tatooinskej krčme. Na ďalší deň sme mali na pláne oddych: celý deň tráviš čumením do blba, premiestňovaním sa medzi kuchynkou a krčmou, rozoberaním plánu výstupu na ďalší deň.

(doslovný prepis rozprávaní môjho manžela)Historické okienko: Prvý zdokumentovaný výstup na vrchol sa odohral v roku 1829 generálom ruskej armády Georgijom Emanuelom.

(doslovný prepis rozprávaní môjho manžela)Z Azau idú na Elbrus dva vleky: starý, ktorý sa z nejakého dôvodu chváli, že má už 50 rokov.

(doslovný prepis rozprávaní môjho manžela)V rámci karantény sme sa ocitli odrezaní od Európskej únie, avšak ostala nám možnosť cestovať po Rusku. Už dávno som mal sen vyštverať sa na najvyššiu horu Európy, tak prečo nevyužiť tú príležitosť?

Dokonca aj v krajine neobmedzených možností funguje táckareň pod známym názvom s odkazom na starý kontinent a reštauračné zariadenie. Prevádzkuje ju nejaká franšíza s centrálou v Moskve.

Kým na Slovensku sa žáner escape room hier pomaličky prebúdza a rozvíja, v Rusku funguje už niekoľko rokov a dostal sa do úrovne, kedy Klaustrofóbia, jeden z najväčších hráčov na trhu, prevádzkuje úspešnú franšízu, ktorá predáva hry po celom svete (okrem iného aj bratislavskému Questumu).

Zvyknete si na dopravné zápchy a beriete ich s kľudom pytóna. Nie, bratislavský obchvat nepredstavuje príklad strašnej dopravnej zápchy – ak ste desať kilometrov domov nešli aspoň päť hodín, neviete, čo je to dopravná zápcha.