Pozor pozor, dnes mám pripravené aj nejaké tie neodporúčania, lebo pri čítaní človek narazí občas aj na to, z čoho nie je úplne nadšený.

Nedávno som sa vrátila k svojmu blogu, kde spisujem svoje cestovateľské zážitky. Pri tejto príležitosti mi nedá neopomenúť to, ako sme s manželom uzatvorili ruskú kapitolu nášho spoločeného života a ako prekvapujúco včas sa nám to podarilo.

Po minulom článku si dovoľujem pokračovať s knižnými tipmi, ktoré dúfam niekoho zaujmú. Môžem snáď len zopakovať, že to nie je najnovší booktook ani iné virálne novinky, je to fakt všehochuť.

Tento rok sa mi podarilo uzavrieť svoju Goodreads Reading Challenge už v polovici augusta. Dala som si za cieľ 50 kníh.

Netušila som, kedy sa mi podarí vydať druhé pokračovanie moskovského, respektíve ruského občasníka -  reku, keď sa zasa nazbiera pár zaujímavých správ. Akurát som nebrala do úvahy ten podstatný fakt, že žijem v Rusku, ktoré takéto veci prináša ešte predtým, než si o ne človek stihne zažiadať.

Dva týždne po celozávodnej dovolenke spôsobenej oslavami prvého mája a Veľkej vlasteneckej vojny, ako tu nazývajú druhú svetovú, spojených s tromi dňami štátnych sviatkov a veľkým exodom Rusov na dovolenky do zahraničia s tým spojený, sa Rusko vracia do svojho bežného prevádzkového chodu.

Ak si po prečítaní minulej časti myslíte, že Eteri Tutberidze oplakávala odchod svojej zverenkyne, ste na omyle. Už dávno mala totiž pripravené nie jedno, ale rovno dve veľké esá vo svojom rukáve, ktoré začala čoskoro predstavovať svetu.

Ach, krasokorčuľovanie. Šport, ktorý snáď ešte viac než iné zahŕňa extrémne politikárčenie, kopu škandálov a hádok a najnovšie naňho padol tieň dopingovej kauzy.

Zvyknete si na dopravné zápchy a beriete ich s kľudom pytóna. Nie, bratislavský obchvat nepredstavuje príklad strašnej dopravnej zápchy – ak ste desať kilometrov domov nešli aspoň päť hodín, neviete, čo je to dopravná zápcha.