Nedávno som zistil, že najväčšia výhoda behania potme spočíva v tom, že nestúpim do jedného hovna, ale rovno do dvoch. Pri umývaní tenisiek som sa krátko zamyslel nad tým, či stúpiť dvakrát do hovna je šťastie alebo nešťastie.

Každý rok, zhruba v rovnakom čase, sa pre čerstvých absolventov univerzít objavujú nové návody na tému „Ako si nájsť svoju prvú prácu“.

Nie tak dávno bolo Rusko spájané v jednej vete s olympiádou v Soči a nie s Ukrajinou.

Uvedomil som si, že v mojom živote je priveľa hejtu srdu a cynizmu. Viním z toho najmä časté návštevy portálu denného muža, kráľovstva dokonalosti. Pod vplyvom textov jeho veličenstva srdu, lisovača podrážok, hudobného pseudokritika a jediného diváka Telerána, som sa na všetko pozeral optikou hejtera (srdníka?).

"Keď nasneží mrte prášku, zabudni na rodinu, kamarátov a choď tam, kam ťa srdce volá.

Ak ste len obyčajná krysa v korporátnej mašinérii a denne nepoužívate aspoň tridsať akronymov, ktorých presný význam neviete aspoň v desiatich prípadoch, tak pravdepodobne nepracujete v korporácii.

Mohol by som začať tým, ako sme všetci už posledných pár rokov mali používať lietajúce autá, ale budúcnosť v dlhšom horizonte aj tak nevie nikto predpovedať.

"Why did you want to climb Mount Everest?

Pamätať si všetky úžasné politické sľuby, ktoré sa za posledných 15 rokov nesplnili, je rovnako zbytočné, ako snažiť sa vyhrať súťaž v rozprávaní v imaginárnom jazyku, nápadne sa podobajúcom slovenčine, proti kapitánovi 30m falusovi - po prvé je to nemožné, a ak by to náhodou bolo možné, tak vám z toho bude len do plaču.