Opäť tu máme Dušičky. Halloween. Strašidlá, duchovia, pozostalí, všetko v jednom novembrovom balení. A už to počujem: „Ježííííš, Dušičky ja nemusím. Veď je to len o tom, že všetky babky v rodine sa predbiehajú, ktorá vyglančí svojmu nebožtíkovi hrob lepšie!

Rada píšem o dobrovoľníkoch, ktorí obnovujú slovenské hrady, vyžaruje z nich zvláštna príjemná energia. Alebo možno preto, že sama ako dobrovoľník píšem do turistického občasníka a šéfredaktor mi prihrá občas nejaký ten hrad. Tak som prišla k Bielemu Kameňu, kam som sa opakovane vracala alebo k Dobrej Vode.

Ak ste sa, milí alkáči, vrhli na článok kvôli názvu a čakáte vtipné príhodičky, čo všetko som vychľastala potajme v pivnici, máte smolu. Čiernu. Takou bola aj desivá tma, do ktorej ma nalákala nemenovaná firma, že poď sa zahrať na Bakchantku do našej pivničky, poď, moja, bude ti dobre. A ja som si povedala, že prečo nie.

Dnes nemusel dlho čakať, kým sa objavila dvojica s urputnou chuťou na sex. Mal pre každý prípad v batohu fľašu s neperlivou vodou, vo vrecúšku z látky, lebo tá tak podozrivo nešuští, rožok natretý taveným syrom a s kolieskami nitrana, pár gumáčov, sladké mu robilo dobre na nervy, dorazili však skoro, ešte pred zotmením.

„Na začiatku vás musím upozorniť, že tento rozhovor je nahrávaný zariadením v mojom ľavom uchu. Súčasne vás snímam oboma kamerami v mojich očiach, je to pre prípadné porovnávanie vašich reakcií. Ľavá kamera sníma detailne mimiku tváre, pravá gestikuláciu. Prosím o váš súhlas.

Keď sa Covid-19 objavil, niektorí epidemiológovia nás upozorňovali, že si naň budeme musieť zvyknúť. Zvykáme si. A testujeme sa.Ráno príde Fero do firemnej kuchynky, kde je už hromada kolegov. Potichu pustí „olovnáča“.

Tak sme si z Číny doviezli zábavku, ktorá nám vydržala viac ako čínske fejky. Reality show, pri ktorej si ľudia nakazení netopierím vírusom parádne polietajú v horúčkach ako Batmani, až niektorí z nich zalapajú po kyslíku.

Po desiatich rokoch cvičenia jogy, prerušovaných, lebo dva roky som sa prehupla na fitnes a ďalšie dva na gauč značky COVID-19, som sa chcela posunúť ďalej. Moja inštruktorka jogy Linda ma nahovorila na kurz jogy pod hlavičkou Spoločnosti priateľov jogy Košice, na ktorý chodí každoročne. V programe je živá akustická hudba a lektori vraj to najlepšie, čo tu máme.

Chcela by som vedieť ukladať slová tak, ako ukladajú murárski majstri kamene na zrúcanine hradu Biely kameň.