Tak máme tu ďalší skvostný kúsok legislatívneho sviatku. Koalícia s opozíciou sa konečne zjednotili, aby nás zaviedli do krajiny, kde sa pohlavie definuje striktne, a to nie podľa toho, ako sa ráno zobudíme, ale podľa toho, čo si do Ústavy napíšu. A vy, občania, máte byť vďační. Veď čo by sme si počali bez zákona, ktorý nám v jasných, písaných bodoch vysvetlí, čo to znamená byť muž a žena? K tomu všetkému so štipkou "rozumného" náboženského pohľadu, ktorý sa vo veľkom tancuje medzi politickými stranami ako niekdajší disko hit.

Príprava tohto "historického momentu" trvala v parlamente len niekoľko rokov, pričom všetci tí, čo sa odrazu prebudili z letargie, sa rozhodli, že je čas konečne "upevniť" tento základný "rodinný" pilier. Pýtate sa, čo to vlastne znamená? No predsa to, že keď si otvoríte Ústavu, uvidíte jasné, neomylné vyhlásenie: Muž je muž a žena je žena. Žiadne špekulácie, žiadne interpretácie, žiadne "veď každý sa môže rozhodnúť, čo je". Kto by to nechcel? Veď v živote musíme mať istoty, a čo je väčšia istota ako presne vymedzené pohlavie?

Tento krok má za cieľ (minimálne podľa vládnych hovorcov) "chrániť tradičné rodinné hodnoty". Ale pozor, nie sme v 18. storočí! Prezentujú to ako krok vpred – zjavne musíme našu ústavu "upratať", aby nám tu už konečne nebodaj nejaké pokusy o nové definície pohlavia neohrozili hodnoty, ktoré, podľa nich, platia od vzniku sveta. Zároveň sa nám takto zaručuje, že si nikto nebude môcť nárokovať na to, že je "tri a pol pohlavia" alebo "na pol ceste medzi mužom a ženou". Ústava nám to jednoznačne stanoví – muž a žena. A basta!

Možno by to naozaj stálo za to na chvíľu zamyslieť sa, prečo sa dnes politici necítia pohodlne, keď sa objaví téma širšieho porozumenia a rešpektu k rôznorodosti, ktorá je už dávno realitou v mnohých moderných spoločnostiach. No, ale prečo sa zaťažovať filozofovaním, keď je jednoduchšie ostať na starých koľajniciach?

Opozícia (a česť jej, tiež si našla miesto pri tomto „prelomovom“ kroku) nám predostrela, že ak tento krok neprejde, celá krajina sa zrúti. No, možno preháňajú, ale lepšie je byť na bezpečnej strane. Veď keď sa na to pozrieme z opačnej perspektívy – predstavte si, že niekto začne prísť s návrhom, že môže existovať aj iný druh manželstva než medzi mužom a ženou. Teda, šialená predstava! Kam by sme to dospeli? Snáď nie do sveta, kde by sa každý slobodne rozhodol, čo je a čo nie je?

Výhody tohto nového "ukotvenia" pohlaví v Ústave sú nepopierateľné. Zrazu budeme všetci vedieť, na čom sme. Či už ste muž, žena, alebo si dáte pauzu a chcete byť niečo medzi, tento krok vám jednoznačne povie, že rozhodne nemôžete narúšať rodinné hodnoty. Už len tá istota. Ústava bude opäť naším ochranným štítom pred všetkými modernými, "nebezpečnými" trendmi.

A teraz sa zamyslime. Možno v skutočnosti nie je to pohlavie to najdôležitejšie. Možno to, čo tento krok naozaj robí, je vytváranie politického konsenzu o niečom, čo je natoľko vzdialené realite každodenného života, že je až komické, že sa tomu venovalo toľko energie. Prečo nevytvárať konsenzus o skutočne závažných témach, ako je napríklad vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, alebo, povedzme, zmiernenie ekonomických problémov, ktoré trápi tých, ktorí nemajú čas sa zaoberať tým, aké pohlavie by mali mať politici v Ústave?

No, ale kým nám niekto iný opäť nepovedal, že pohlavie musí byť upravené ešte "viac a lepšie", môžeme aspoň na chvíľu spokojne spať. Ústava nám to konečne povedala: "Muž je muž, žena je žena". A tým sa končí naša filozofická diskusia o pohlaví.

Mimochodom, ak ste si mysleli, že v tejto krajine sú problémy s pohlaviami a rodovými otázkami niečo nové, malá rada – pozrite sa do zrkadla a spýtajte sa, či ste si už náhodou neprivolali ďalšieho "tradičného" politického hrdinu.