Keď si v marci vyhral voľby, bolo to ako keď človeku vytiahnu močový kameň, no popritom objavia mŕtve dvojča zrastené s obličkou. Na jednej strane síce dôjde k úľave, no zároveň sa ti skrivia ústa hrôzou. Inak povedané, očakávania neboli priveľké. Kam sme sa teda dopracovali po 9 mesiacoch?

Pamätám si ho zo Superstar. Zlý prejav a ešte horší melír. Potom dlho nič. Úkosom sledujem, že sa stáva detským pesničkárom. Narodí sa mi dieťa. Objavíme Ťuki TV. Neznášam Mira Jaroša.5 mesiacov na home office znie v zásade dosť dobre. Na jednej obrazovke online meeting, na druhej Krvavý šport. V ruke pivo, v hube ciga.

Spomínate si ešte na tohtoročnú volebnú noc? Miroslav Beblavý sa už videl v kresle splnomocnenca pre rečové vady, progresívci počítali, koľko sýrskych sirôt sa zmestí do homosexuálnych domácností a celé to pôsobilo dojmom, že po 12 rokoch možno vznikne vláda, za ktorú sa človek nebude hanbiť.

Za desať rokov sa toho dá stihnúť pomerne veľa. Napríklad vychodiť celú povinnú školskú dochádzku. Vychovať dieťa. Stať sa lekárom. Naučiť sa plynule cudziu reč. Alebo to dotiahnuť na najväčšieho hajzla v histórii krajiny.Hranol v kockeÚvodom teda gratulácia.

Tohtoročné voľby sú pocitovo iné než tie predošlé. Niežeby sme si aj v nedávnej minulosti neprešli ťažkými obdobiami, ale posledné dva roky sú taký extrém, že na sfilmovanie by si hádam netrúfol ani Tarantino (a to nielen preto, že na obsadenie úlohy bývalého premiéra by musel zohnať kontakt na ohyzda z Pána prsteňov).

Prečo nás deti neposlúchajú? Je to náš trest za to, že ešte funguje Čistý deň? Že Kollár je symbolom otcovstva? Miro Jaroš úspešným detským pesničkárom?

V noci nemôžete spávať, nechutí vám jesť a na sex ste nepomysleli od Troch kráľov. Neklamný znak toho, že sa blížia voľby. V priehrští kandidátskych listín sa poľahky stratíte ako Mezenská v intergalaktickom priestore a od odpovedi na otázku „Koho voliť?

Vedrá šťaniek, ktorými sa plnia naše bruchá od zatknutia brucha by v pohode stačili na uhasenie aktuálnych sibírskych požiarov. A čo je na tom najlepšie? Vlastne len začíname.

Stretnú sa Harabin, Chmelár, Kotleba a Daňo. Nie, to nie je úvod vtipu z psychiatrickej ambulancie, ale záver dlhoročného strmého pádu slovenskej politickej scény na absolútne dno. A ono to vlastne úplne presne korešponduje s tým, akí ľudia nám aktuálne vládnu.