„Hej! Hej, ty! S tebou sa vyprávam! Hej! Otoč sa! Máš problém?! Pýtam sa, či máš problém! No čo čumíš? Chceš na papulu?!“ Celý víkend stojí za hovno, pokiaľ vonku nestretneš nejakého buzerantského feťáka, na ktorom sa môžeš odbaviť ako frotér v čínskom akvaparku.

V noci nemôžete spávať, nechutí vám jesť a na sex ste nepomysleli od Troch kráľov. Neklamný znak toho, že sa blížia voľby. V priehrští kandidátskych listín sa poľahky stratíte ako Mezenská v intergalaktickom priestore a od odpovedi na otázku „Koho voliť?

Retro je cool. Retro je fajn. Keď si však u lekára v ambulancii vypočujete diagnózu s názvom retrobulbárna neuritída, tak nejako podvedome vytušíte, že na najbližšie obdobie nebudete spomínať s hrejivou nostalgiou, ale skôr s ružencom/macesom/plastickou trhavinou (vyberte podľa náboženského presvedčenia) v ruke.

Je úplne jedno či ste dobrovoľník natierajúci bratislavské ošumelé ploty a ogrcané podchody, ktorý cez net finančne podporuje sirôtky v Afganistane a makaka červenolíceho z plzenskej zoo alebo poslanec europarlamentu, v oboch prípadoch nezadržateľne smerujete k viac či menej zdarnému koncu vašich mizerných existencií.

Len tak si kráčam po chodníku, vstrebávam jesenné kvapky dažďa a sledujem svoj odraz v kaluži vody. A v tom to príde. Do tela mi náhle vstúpi emócia. Som nasratý. Som nasratý a to je nečakané ako Mikas na crossfite. Lebo ja som nasratý málokedy. Ale viem, že nie som sám. Ak ste nasratí aj vy, tento článok je pre vás.

Keď si v marci vyhral voľby, bolo to ako keď človeku vytiahnu močový kameň, no popritom objavia mŕtve dvojča zrastené s obličkou. Na jednej strane síce dôjde k úľave, no zároveň sa ti skrivia ústa hrôzou. Inak povedané, očakávania neboli priveľké. Kam sme sa teda dopracovali po 9 mesiacoch?

Pamätám si ho zo Superstar. Zlý prejav a ešte horší melír. Potom dlho nič. Úkosom sledujem, že sa stáva detským pesničkárom. Narodí sa mi dieťa. Objavíme Ťuki TV. Neznášam Mira Jaroša.5 mesiacov na home office znie v zásade dosť dobre. Na jednej obrazovke online meeting, na druhej Krvavý šport. V ruke pivo, v hube ciga.

Spomínate si ešte na tohtoročnú volebnú noc? Miroslav Beblavý sa už videl v kresle splnomocnenca pre rečové vady, progresívci počítali, koľko sýrskych sirôt sa zmestí do homosexuálnych domácností a celé to pôsobilo dojmom, že po 12 rokoch možno vznikne vláda, za ktorú sa človek nebude hanbiť.

Za desať rokov sa toho dá stihnúť pomerne veľa. Napríklad vychodiť celú povinnú školskú dochádzku. Vychovať dieťa. Stať sa lekárom. Naučiť sa plynule cudziu reč. Alebo to dotiahnuť na najväčšieho hajzla v histórii krajiny.Hranol v kockeÚvodom teda gratulácia.