Stretnú sa Harabin, Chmelár, Kotleba a Daňo. Nie, to nie je úvod vtipu z psychiatrickej ambulancie, ale záver dlhoročného strmého pádu slovenskej politickej scény na absolútne dno. A ono to vlastne úplne presne korešponduje s tým, akí ľudia nám aktuálne vládnu.

Deň odštartuješ dvojitým presskom a ranným kakaním rovno do úst. Cez obed stihneš v bratrancovej maringotke vypísať dva tendre a tri perá pri signatúre šekov.

Za desať rokov sa toho dá stihnúť pomerne veľa. Napríklad vychodiť celú povinnú školskú dochádzku. Vychovať dieťa. Stať sa lekárom. Naučiť sa plynule cudziu reč. Alebo to dotiahnuť na najväčšieho hajzla v histórii krajiny.Hranol v kockeÚvodom teda gratulácia.

Ak sa kvôli niečomu oplatí ženiť, teda okrem toho, že vďaka obrúčke konečne spoľahlivo odplašíš tie kŕdle sexuchtivých modeliek, ktoré sa za tebou tiahli ako odór kokosového stromčeka z tatkovej škody stopäť počas každého vášho pobytu na verejnosti, je to svadobná cesta.

V rebríčku nepríjemných spoločenských udalostí, kde 1. je oslava 60ky vašej krstnej mamy, ktorú ste naposledy videli na oslave jej 50ky a posledné dva týždne pred udalosťou premýšľate o tom, ako sa vyhnúť jej uslintaným bozkom, a 10.

Nie je to až tak dávno, čo bolo cestovanie lietadlom privilégiom na úrovni možnosti zasnúbiť sa v Teleráne.

Už v útlom detstve si sa s kamošmi zo sídliska potajomky obliekal do otcovho saka a túžobne si si predstavoval ten deň, keď sa zastaví čas a ty sa staneš najšťastnejším človekom sveta a priľahlých reptiliánskych dimenzií.

Napriek tomu, že infiltrácia chalanov z Islamského štátu do slovenských kočikární trvá dlhšie, než by sa na základe statusov Borisa Kollára mohlo zdať, dôvodov, prečo si zafarbiť profilovku národnou trikolórou máme tento rok neúrekom.

„Hej! Hej, ty! S tebou sa vyprávam! Hej! Otoč sa! Máš problém?! Pýtam sa, či máš problém! No čo čumíš? Chceš na papulu?!“ Celý víkend stojí za hovno, pokiaľ vonku nestretneš nejakého buzerantského feťáka, na ktorom sa môžeš odbaviť ako frotér v čínskom akvaparku.