Teplé jarné popoludnie. Osobný vlak zo Zvolena do Nových Zámkov. Na stanici v Žiari nad Hronom nastupuje 14-krát súdne trestaný recidivista Rudolf Rigó. Sadne si do sedačky, poškriabe sa v rozkroku, utrie si slinu z kútika úst a začne si vyhliadať svoju ďalšiu obeť. V tom ju uvidí. Krásne mladé dievča so slovanskými črtami.

Čas beží jak splašené kozy. Ledva sme sa spamätali z Vianoce-bim-bam-bom a už tu je ďalší populárny a obľúbený sviatok - Veľká noc. Prečo Veľká a prečo noc, to fakt netuším, ale aj tak je dôležité zamyslieť sa nad pôvodom tohto sviatku, keďže sviatky nevznikajú len tak hala-bala a Veľká noc už vôbec nie.

A záleží na tom? Väčšina z vás aj tak už nevie, aký je deň v týždni, takže nejaký ten mesiac hore-dole...

Určite sa tešíte najviac na svete, že je tu nový mnohosrd, takže kým ma budete bozkávať všade, tak si môžete čítať. Z domova Voľby klopú na dvere Teda ani nie klopú, ale rozjebávajú tie dvere sekerou a do tej diery strkajú mastnú hlavu s psychopatickým úsmevom ako Nicholson v Shining.

Z nejakého neznámeho dôvodu je v našich končinách koniec roka považovaný za výnimočnú príležitosť dať sa dole a bezbreho oslavovať.

Hovoril som si, že tento týždeň nebudem kreovať článok o Vianociach, ale pri takomto počasí sa to jednoducho nedá.

Z domova Staré dobré časy„Třicet let po revoluci a socani sa tady proháněj jako za normalizace.

Z domova Dobří kokoti se vracejíPovesť o vzniku Slovenska (že pánboško niesol vrece kokotov, potom sa potkol o Gerlach, kokoty sa vysypali, pánboško povedal najprv „Doboha!“, ale potom sa ukľudnil a riekol  „Ale šak čo, Slovensko môže byť aj tu.“) už všetci poznáme.

Úvod, ktorý aj tak nikto nečíta. Z domova Aj v septembri bola politika Čo už.