Z nejakého neznámeho dôvodu je v našich končinách koniec roka považovaný za výnimočnú príležitosť dať sa dole a bezbreho oslavovať.

Hovoril som si, že tento týždeň nebudem kreovať článok o Vianociach, ale pri takomto počasí sa to jednoducho nedá.

Z domova Staré dobré časy„Třicet let po revoluci a socani sa tady proháněj jako za normalizace.

Z domova Dobří kokoti se vracejíPovesť o vzniku Slovenska (že pánboško niesol vrece kokotov, potom sa potkol o Gerlach, kokoty sa vysypali, pánboško povedal najprv „Doboha!“, ale potom sa ukľudnil a riekol  „Ale šak čo, Slovensko môže byť aj tu.“) už všetci poznáme.

Úvod, ktorý aj tak nikto nečíta. Z domova Aj v septembri bola politika Čo už.

Odopieranie si jednej z najväčších životných rozkoší, a to jedla, je pomerne častou samomučiacou aktivitou dnešného človeka.

Hurá, prázdniny! ...aaand they’re gone. Ale nevadí, koniec crocsov, spotených pazúch, ovadov a komárov a možno aj lesných požiarov. Prázdniny mala aj táto rubrika, no mnohosrd je späť, a teraz ešte dlhší a celý jeden deň skôr. Šak aj bolo o čom.

Soušelajzing Človek je vraj tvor spoločenský. Neviem, kto a kedy niečo také povedal a akú veľkú nakladačku potom dostal, ale nejakým, pre mňa nepochopiteľným, spôsobom sa to ujalo a musíme s tým teraz žiť.

Lanč brejk Že obedňajšia prestávka nie je len bohapustý výmysel boľševických odborov, ale mega užitočná vec, o tom snáď nepochybuje ani Kaník s Mihálom (napriek tomu, že pri troch rokovacích dňoch do mesiaca, z ktorých sa na dvoch nezúčastnia, to môže byť pre nich trochu ťaž