Bol som v Portugalsku, prvá časť

„I regret traveling.“, said no one ever.
Toto som videl už asi na dvoch fejsbukových profiloch. Obete leteckých havárií, unesení turisti niekde v Moslimákove alebo účastníčky nedobrovoľného indického gang-bangu by s tým tvrdením asi nesúhlasili, no ako úvod niečoho, čo má vyzerať ako cestopis, sa to celkom hodí.
Určite sa všetci dvaja pýtate, prečo práve Portugalsko. Nuž, lebo je to brutus exotika, kde ešte nikto nebol. No ale fakt, do Portugalska nie je zase úplne jednoduché sa dostať. Priame linky z Viedne obriaďuje výlučne portugalský TAP a nie sú práve najlacnejšie. S prestupmi sa tam dá ale priletieť do 200 éčiek, ak vám nevadí stráviť potom pár hodín na letisku. TAP-om to asi o 50% viac (ak nemajú akciu), takže je to na vás, podľa toho, či ste viac lemra alebo škrob. V každom prípade, keď už prídete tam, tak je to pohoda.
V rámci Portugalska lieta plno nízkonákladoviek, takže za cenu spiatočného lístka do Kysaku sa môžete odviezť napríklad na Madeiru, alebo aj do Maroka. Maroko ale možno inokedy, my sme skúsili Madeiru.

Madeira

...je ostrov, ktorý bol vraj dvakrát po sebe vyhlásený za Ostrov roka, nech už to znamená čokoľvek. V každom prípade Madeira je rozlohou pomerne malá, asi 20 x 10 km, no pritom (na rozdiel od vysušených gréckych ostrovov typu Šutros) hornatá, najvyšší vrch má tuším takmer 2000 metrov. Z čoho vyplýva niekoľko vecí – Madeira je vcelku pestrá a členitá. Máte tu oceán, pláže, útesy, jazerá, hory, vodopády and other shit na pomerne malom priestore. Už prílet je dosť dramatický, keď krídlo lietadla je pár metrov od útesu. A celkovo to vyzerá pekne a dáva vám to viac možností na trávenie dovolenky, než LHK pri hotelovom bazéne a čítanie Sila. Hornatosť Madeiry ale dosť ovplyvňuje počasie, napríklad tam dosť fúka a často sa stane, že „hora zafajčí“, príde čierny mrak a zaprší. Keď vám je pri menej ako 25 stupňoch kosa, tak to nie je úplne ideálna dovolenková destinácia pre vás.
Mne počasie vyhovovalo a aj som sa okúpal, fakju! Pozor, Atlantik však nie je ten vlažný rybací vývar, ktorý poznáte z Grécka alebo Turecka. Keď po čiernych sopečných kameňoch dokrivkáte do vody a príde dvojmetrová vlna, ktorá vás hodí o zem a takmer vám stiahne plavky, tak si všimnete, že sa vlastne nikto iný nekúpe. Už som spomínal, že Madeira je hornatá. Ale ona je hornatá pre mňa úplne fascinujúcim spôsobom. Poznáte v Bratislave tú cestu, ktorá spája Slávičie údolie s Horským parkom? Tak také sú tam asi všade. Nie je možné, že idete viac ako minútu a nenarazíte na úsek, kde by ste šliapali do brutálneho kopca, až vás z toho bude pichať v lýtkach. Funny fact: keď sme prišli do hotela, dostali sme izbu na jedenástom poschodí. Mne sa to nezdalo, ale potom som zistil, že prízemie je vlastne na šiestom, lebo ďalších 5 poschodí je na druhej strane smerom dole z útesu.

Zaujímavé ale je, že napriek veľkým kopcom a búrlivému moru, je vekový priemer turistov na Madeire asi tak 65 rokov. Turnusy s britskými a nemeckými dôchodcami si tu podávajú kľučky, keby to vedeli šmejdi s ovčími prikrývkami a titánovými hrncami, určite by si tu otvorili aspoň tri pobočky.
No ale dobre, čo sa tam teda, okrem penzistov v trekkingových topánkach a s vychádzkovými palicami, dá vidieť? Napríklad môžete ísť do Funchalu, čo je hlavné mesto ostrova. Mňa veľmi nezaujalo, priamo v centre majú niečo ako konečnú autobusov, je tam hluk a smrad. Kúsok ďalej je prístav, ktorý ale dosť intenzívne prerábali, takže zbíjačky a bagre. Premáva ale odtiaľ lanovka do kopcov, kde sa nachádza Monte, čo je časť, kde je historický palác, tropická záhrada a pomerne bizarná atrakcia – spúšťanie sa na drevených sánkach dolu asfaltkou.

Ďalšou lanovkou môžete svoje lenivé zadky transportovať do botanickej záhrady. Určite by ste mali okúsiť lokálnu MHD-čku, a to najmä zažiť ako šofér vyberá zákruty na dva metre širokej ceste alebo sa na útese vyhýba ďalšiemu autobusu. Obľúbenou atrakciou sú tzv. levadas tours, čo sú turistické chodníky, ktoré vznikli popri zavlažovacích kanáloch. Celkovo sa plno vecí na Madeire točí okolo pešej turistiky, len si vybrať kade a kam. Kua, je to už strašne dlhé, takže: Madeiru určite vidieť treba, nudiť by ste sa určite nemali. Len si pribaľte poriadne topánky, mikinu a pršiplášť. Ak ste teplomilné sračky alebo chcete mať celú dovolenku ruku hore, choďte radšej inam.

Porto

Ďalšou nízkonákladavkou hurá do Porta. Aby ste nevyšli z cviku, tak hneď zistíte, že Porto je tiež kopcovité, našťastie iba popri rieke Douro, ktorá ním preteká. Je to inak významné historické mesto a navyše aj historicky vyzerá. Kostolíky, katedrály, úzke uličky, pomníky na jednej strane a na druhej strane desiatky vínnych pivníc s portským. Že sa Porto na historické mesto iba nehrá, pochopíte hlavne mimo hlavných turistických ťahov, kde to vyzerá často vyzerá ako na Kapitulskej (Bratislavčania vedia), no určite lepšie ako si nechať centrum mesta zasrať sklenenými polyfunkciami.
Písať o historických pamiatkach je asi ako lízať kreslený vtip cez sklo alebo tak nejako, ale skúsim. Okrem úzkych dvojposchodových domov s dvoma oknami a farebnými obkladačkami na fasáde by ste nemali vynechať most Dom Luíz I. Tento kovový most ponad Douro od týpka, čo pracoval s Eiffelom, je fakt že zaujímavý. Má dve úrovne, ktoré idú pomerne vysoko nad sebou. Po hornej jazdí metro/električka (keď to chodí pod aj nad zemou, tak je to ktoré z tohto?) a chodci a dole autá a chodci. Na dolnom konci protiľahlej strany je promenáda, ktorú lemujú budovy výrobcov vína a môžete si tam šupnúť nejaké to portské, alebo si dohodnúť obhliadku vínnej pivnice.

Máte radi schody? Tak navštívte Torre dos clerigos, čo je dosť stará kostolná veža a zároveň najvyššia budova v meste. To jej poskytuje dva benefity. Jednak je odtiaľ pekný výhľad a dobré miesto na selfies a dvojak slúži ako prirodzený orientačný bod, keby ste sa niekde v centre stratili. Železničná stanica Sao Bento je ďalšia historická budova, ktorá je zaujímavá najmä interiérovými obkladačkami s výjavmi z portugalskej histórie. Avenida dos Aliados je niečo ako václavák. Veľké námestie so sochou jazdca na koni, akurát bez smradu, stánkov s kebabom a Albáncov lákajúcich vás do bordelu.

Keď ste už zdechlí na pešiu chôdzu, prevezte sa historickou električkou. Jazda stojí horibilných 2,50 €, preto by ste si ju určite nemali nechať ujsť. Už len pre skutočne vintage interiér, alebo zábavný fakt, že električka má šoférske kabíny na obidvoch koncoch. Keď príde na koniec trate, ujo električkár vyjde z kabíny na konci a prejde do kabíny na začiatku, cestou ešte otáča operadlá na sedadlách, aby ste sedeli v smere jazdy. Existujú grafikony, ale sú menej spoľahlivé ako katolíkmi povolená antikoncepcia, takže keď uvidíte niekde stáť túto električku, pobehnite a normálne nastúpte. Na lepší spôsob, ako zažiť túto atrakciu, som neprišiel. Kedysi sa vraj tieto pekelné stroje preháňali po Porte hore dolu, no dnes zostali už iba tri aktívne linky. Dve premávajú po centre a jedna ide z centra pozdĺž rieky až k moru. Áno, aj Porto má pláže a dokonca pomerne rozľahlé a pieskové. Už som ale spomínal, že Atlantik nie je Kuchajda.