Vždy som chcela mať prácu, do ktorej by som sa mohla ponoriť. Prácu, ktorá by ma pohltila a ja by som neváhala zaoberať sa ňou aj vo svojom voľnom čase. Pretože by ma to bavilo. Pretože by som v tom videla zmysel. Pretože moje úsilie vložené do práce by bolo hmatateľné a ocenené. Lebo by som vedela, že som v tom dobrá.

Neviem, či ste zaregistrovali, ale rok 2014 bol rokom zadku. Poriadneho. Veľkého. Natriasajúceho sa. Vyčnievajúceho do priestoru. Rokom, kedy slovné spojenie "bolo to veľké ako riť" nadobudlo veľmi, veľmi vizuálny rozmer. Samozrejme, mňa to teší.

V týchto ťažkých časoch, kedy si absolventi PriFUK podľa mojich posledných informácií môžu robiť kariéru tak akurát v McDonalde (a určite pri tom nezabúdajú na uhorku, áno, ha-ha, zív), je veľmi náročné vyhnúť sa jobu v korporácii.

Tak po prvé: ha-ha, PN-ka v lete, blbé. Stane sa však aj v lepších rodinách, takže keď už je to nevyhnutné a musíte zaľahnúť počas najlepšieho ročného obdobia (bez debaty), sú isté aktivity, ktoré asi budete vykonávať.

Toto nosím už dlho v hlave a keďže je uhorková sezóna, o čom inom písať, ako o ženách. (Myslím, že si zaslúžim uznanlivý úsmev za toto premostenie.) Ženské priateľstvo nie je mýtus ako priateľstvo medzi mužom a ženou, ono totiž reálne existuje.

Sobota večer, klasika - najprv kino, potom KCčko. Akcia zvaná Tance ulice, či čo. Veď dobre, to je aj tak jedno, zvyčajne. Najprv málo ľudí, potom sa to naplnilo. Ale nie hipstermi, wannabe hipstermi a tým, čím by všetci hipsteri chceli byť (teda architektmi s ateliérom v Cvernovke). Deťmi.

Káva. Bežná súčasť našich životov alebo skrytý nepriateľ? Pomáha nám prežiť dni šťastnejšie, alebo nás pomaly trávi a zabíja? Nič z toho ma nezaujíma, lebo nie som žena po 50-tke a nečítam Plus jeden deň.

Na to, aby ste mohli parkovať jak pani, musíte spĺňať minimálne dve podmienky:a) byť žena,b) mať k dispozícií auto, s ktorým môžete parkovať.To je základ. Ak toto spĺňate, je dosť možné, že jedného dňa budete parkovať jak pani.

Jasné, je to miliónkrát prežutá téma, ale mne to čo? Nevadí. Lebo MHD, najmä v Bratislave, to je fenomén sám o sebe tak pozoruhodný, že sa tam stále dá o čom.