Prichádza jar. Neprišla som na to len na základe štebotania vtáčikov v ranných hodinách a potreby obliecť si menej vrstiev, keď chcem opustiť byt. Moderná spoločnosť napriek všetkým snahám oddeliť človeka od prírody, nedokázala vymazať evolučne vycibrenú potrebu cicavcov na jar sa páriť.

Tiež ste zmätení z pojmu "hipster"? Je to nadávka? Je to uznanlivé ocenenie? Ak je to nadávka, prečo je toľko mladých ľudí hipstermi? Ak je to uznanlivé ocenenie, prečo si z nich všetci robia prdel a internety sú plné posmešných obrázkov a výrokov?

Toto je recenzia básnickej zbierky slovenského autora. Nezľaknite sa. Aké sú Slony v čerešňovom sade, pýtate sa? Iste, je to jedna z najpálčivejších otázok dneška. Prvotina Mateja Vlašiča, ktorú ste si už určite všimli na stoloch kníhkupectiev (biela obálka so slonom, haló), je poetická.

Či už ste blondína s modrými očami, alebo 150-kilová hlavohruď, každý túži mať niekoho, koho bude môcť stískať. Aspoň ja žijem v takej naivnej predstave, že práve o TO na tomto svete najviac ide. Môžem sa mýliť, ale nestáva sa mi to často.

Disclaimer na začiatok: som žena, pacifistka, verím, že konflikty treba riešiť nenásilne a strieľačky ma nebavia. Napriek tomu som novú knihu Tibora Šišku zhltla s veľkou radosťou.Tibor alebo Thibir, ako ho tu všetci poznáme, napísal knihu. To by vás nemalo prekvapiť, ak si spomínate na odozvu na jeho článočky.

Všetci sme v to dúfali a ono sa to fakt stalo - Myrtille opäť recenzuje Sokola. Ha! Nieee, všetci sme predsa dúfali, že vyjde sequel bestselleru Ako som vozil Nórov a on teda naozaj vyšiel. Ešte pred Vianocami. A teraz si prečítate, či vôbec stojí za to.Nebudem si brať servítky: úvod knihy vás trocha vydesí. Začína sa totiž niekde pri Mordore.

Vedeli ste, že raz to prísť musí, bolo to čisto otázkou času a miery môjho sebaovládania. No a keďže hejty teraz fičia a čo nenávidím viac, ako neschopnosť a absenciu sociálnych zručností u ľudí, s ktorými musím spolupracovať? Predsa toto vy...darené počasie!

Kto nemá rád bilancovanie? Neverím, že niekto taký môže existovať. Bilancovanie je totiž jedna z obľúbených kratochvíľ, keď sa blíži koniec nejakého významného obdobia (povedzme, že roka) a aj tak sa nedá nič iné veľmi robiť, keďže vonku zúri tá zasraná zima. Okrem toho, môže byť aj celkom užitočné.

Vždy som chcela mať prácu, do ktorej by som sa mohla ponoriť. Prácu, ktorá by ma pohltila a ja by som neváhala zaoberať sa ňou aj vo svojom voľnom čase. Pretože by ma to bavilo. Pretože by som v tom videla zmysel. Pretože moje úsilie vložené do práce by bolo hmatateľné a ocenené. Lebo by som vedela, že som v tom dobrá.