Všetci sme v to dúfali a ono sa to fakt stalo - Myrtille opäť recenzuje Sokola. Ha! Nieee, všetci sme predsa dúfali, že vyjde sequel bestselleru Ako som vozil Nórov a on teda naozaj vyšiel. Ešte pred Vianocami. A teraz si prečítate, či vôbec stojí za to.Nebudem si brať servítky: úvod knihy vás trocha vydesí. Začína sa totiž niekde pri Mordore.

Vedeli ste, že raz to prísť musí, bolo to čisto otázkou času a miery môjho sebaovládania. No a keďže hejty teraz fičia a čo nenávidím viac, ako neschopnosť a absenciu sociálnych zručností u ľudí, s ktorými musím spolupracovať? Predsa toto vy...darené počasie!

Kto nemá rád bilancovanie? Neverím, že niekto taký môže existovať. Bilancovanie je totiž jedna z obľúbených kratochvíľ, keď sa blíži koniec nejakého významného obdobia (povedzme, že roka) a aj tak sa nedá nič iné veľmi robiť, keďže vonku zúri tá zasraná zima. Okrem toho, môže byť aj celkom užitočné.

Vždy som chcela mať prácu, do ktorej by som sa mohla ponoriť. Prácu, ktorá by ma pohltila a ja by som neváhala zaoberať sa ňou aj vo svojom voľnom čase. Pretože by ma to bavilo. Pretože by som v tom videla zmysel. Pretože moje úsilie vložené do práce by bolo hmatateľné a ocenené. Lebo by som vedela, že som v tom dobrá.

Neviem, či ste zaregistrovali, ale rok 2014 bol rokom zadku. Poriadneho. Veľkého. Natriasajúceho sa. Vyčnievajúceho do priestoru. Rokom, kedy slovné spojenie "bolo to veľké ako riť" nadobudlo veľmi, veľmi vizuálny rozmer. Samozrejme, mňa to teší.

V týchto ťažkých časoch, kedy si absolventi PriFUK podľa mojich posledných informácií môžu robiť kariéru tak akurát v McDonalde (a určite pri tom nezabúdajú na uhorku, áno, ha-ha, zív), je veľmi náročné vyhnúť sa jobu v korporácii.

Tak po prvé: ha-ha, PN-ka v lete, blbé. Stane sa však aj v lepších rodinách, takže keď už je to nevyhnutné a musíte zaľahnúť počas najlepšieho ročného obdobia (bez debaty), sú isté aktivity, ktoré asi budete vykonávať.

Toto nosím už dlho v hlave a keďže je uhorková sezóna, o čom inom písať, ako o ženách. (Myslím, že si zaslúžim uznanlivý úsmev za toto premostenie.) Ženské priateľstvo nie je mýtus ako priateľstvo medzi mužom a ženou, ono totiž reálne existuje.

Sobota večer, klasika - najprv kino, potom KCčko. Akcia zvaná Tance ulice, či čo. Veď dobre, to je aj tak jedno, zvyčajne. Najprv málo ľudí, potom sa to naplnilo. Ale nie hipstermi, wannabe hipstermi a tým, čím by všetci hipsteri chceli byť (teda architektmi s ateliérom v Cvernovke). Deťmi.