Nebudem vám klamať, svet vodičov hromadnej dopravy ma nikdy nelákal. Neprišiel mi natoľko zaujímavý, aby som mu venovala pol myšlienky navyše, nieto si ešte o ňom chcela čítať. Zmenil to až On(drej Sokol). 

 

Už dávno nie je tým starým dobrým slsp, čo tu s menšou či väčšou pravidelnosťou vypúšťal článočky o vození Nórov. Nie, nie, tento pán už vydal TRETIU knihu, ktorá sa okamžite stala bestsellerom slovenských kníhkupectiev. Tento pán má fanklub, ktorý už dávno presiahol osadenstvo dailymale. Veď si len uvedomte, že tento pán bol v Teleráne. 

 

Sláva mu však našťastie nestúpla do hlavy. Dobré správy – stále vozí! Tentokrát pre zmenu Kórejcov. V knižke opisuje svoje skúsenosti s tzv. incomingovými zájazdami: Kórejci priletia do Európy, Ondrej ich povozí krížom-krážom od Nemecka po Balkán a potom zas odletia späť. A že sa s nimi teda vôbec nenudí. Hľadanie miesta vhodného na zaparkovanie či prechody cez hranice sú niekedy dobrodružnejšie, než filmy o Indiana Jonesovi. 

 

„Na bosnianskej strane hranice panuje oveľa ostrejší režim. Colnici šéfuje päťdesiatnik s výzorom bývalého oficiera. Tvári sa dôležito ako horčík v Magnesii a podľa strnulého držania tela má namiesto chrbtovej kosti roxor.“

 

Ondrejovými netradičnými prirovnaniami sa to aj v tejto knihe už tradične len tak hemží. S napätím budete sledovať, aké európske nástrahy číhajú na návštevníkov z Ázie, o koľko vifoniek pri nich prídu, ale aj či sa autorovmu kukovi tentokrát pošťastí. Áno, táto kniha obsahuje aj romantickú linku! Ja ako večná fanúšička lásky hovorím: no konečne. 

 

Dozviete sa tu veľa o veciach, o ktorých by ste možno vedieť viac ani nechceli: o šéfoch parkovísk, kvalite hoteliérskych a reštauračných zariadení naprieč Európou a svoj moment slávy si užije aj Bratislava. Ale ozaj iba moment. Dozviete sa tu pomerne dosť o deji filmu The sound of music. To ste nečakali, čo? Voziť Kórejcov má svoje špecifiká.

 

„Do brumlania motora sa ozýva asi päť rôznych tónin chrápania – od jemného pochrapkávania až po občasné dunivé, priam operné zachrápanie z dvojsedačky za mojím chrbtom. Sedí tam ten zavalitý holohlavý mních s foťákom, ktorého objektív si NASA požičiava pri pátraní po známkach života na Jupiteri.“

 

Posunom v čase sa dostávame aj za polárny kruh a dobre že tak. Predsa len, na severe sa autor cíti ako doma a my vďaka nemu tiež. Ako teploty klesajú, Ondrejova nálada stúpa a jeho odvaha naberá rozmery superhrdinstva. Nebudem vám už ale ďalej spoilovať, veď si to prečítajte sami. Zhltnete to raz-dva. Jediné mínus celej knižky je totiž v tom, že je príliš krátka. 

 

Takže, aby som to zhrnula: knižku si kúpte, ak chcete vlastniť doma bestseller. Kúpte si ju, ak sa radi smejete. Kúpte si ju, ak si chcete oddýchnuť. Kúpte si ju, ak... no proste si ju kúpte. Nájdete ju podľa fakt vymakaného obalu.