O mojom živote „a´la“ Beyonce vám napíšem inokedy. Teraz by ste zbytočne závideli a nie je vám to treba. V skratke: som žena v domácnosti, čo rada cestuje a mala to šťastie, že videla veci a krajiny, kam by sa iste pár ľudí túžilo dostať. Vrátim sa k tomu v nejakom inom blogu, sľubujem.

Nedávno som čítala knihu o mladej Ruske, ktorá pochádzala z aristokratickej rodiny. Neskončila veľmi dobre (ani ona a ani tá rodina), ale zaujalo ma, koľko ľudí pre nich pracovalo. Na jednej strane to môžete odsúdiť, lebo upratať si posteľ alebo navariť čaj zvládne každý sám. Na druhej strane: prečo nie?

Ako spokojná, usadená manželka, matka jedného dieťata, šuplíková spisovateľka a vášnivá čitateľka som za posledných pár rokov nabublala do moletných rozmerov.

Písať o návštevách je tak trochu riskantné. Hrozí, že sa v tom nejakí vaši príbuzní alebo kamaráti nájdu, no ešte horšie, že nie. Nechcem písať o krátkych návštevách, aj keď niekedy je to veľmi „výživný“ materiál. Chcem písať o návštevách, ktoré za vami chodia, keď žijete v cudzine.

"A potom z tej Číny by sme chceli ísť dole do Vietnamu, lebo do Thajska už chodí každý", opisuje mi trasu svojej dovolenky kamarát.Ako z Číny dole do Vietnamu? A kde môže byť Thajsko? To chce za jednu dovolenku precestovať tri kontinenty? O Číne mám matnú predstavu, že bude asi niekde v Ázii.

Piatok po práci som si vyšla s kamarátkou na kávu. Stretli sme sa v nákupnom centre, ktoré vyrástlo okolo 10-metrového bazéna, a tak navždy ponesie kultúrne dedičstvo kúpeľníctva v Bratislave. Nemám rada podniky, kde sa fajčí, a tak sme si sadli do malej kaviarne v kníhkupectve. Lebo knihy a káva idú ruka v ruke ...

Odišla som z práce o niečo skôr, aby som si pred vyzdvihnutím syna zo škôlky stihla dať kávu a popremýšľať nad svojou spisovateľskou krízou. Chcela som len zapadnúť do nejakej malej útulnej kaviarne a ticho pozorovať ľudí. Tých v McDonalde už mám okukaných. Žiadalo sa mi sledovať človeka kaviarenského typu.

S rodinou sme sa na nejaký čas odsťahovali zo Slovenska. V novej krajine som robila všetko pre to, aby som vytvorila domov čo najviac podobný tomu nášmu. Varila som jedlá z kuchyne starej mamy, vystavila na stôl vyšívanú dečku, počúvala slovenské rádiá a márne túžila po treske a bielom chlebe.