"A potom z tej Číny by sme chceli ísť dole do Vietnamu, lebo do Thajska už chodí každý", opisuje mi trasu svojej dovolenky kamarát.

Ako z Číny dole do Vietnamu? A kde môže byť Thajsko? To chce za jednu dovolenku precestovať tri kontinenty? O Číne mám matnú predstavu, že bude asi niekde v Ázii. Vietnam by som čakala niekde pod USA, veď prečo by ich inak napadli, keby im nešlo o rozšírenie krajiny, no nie? A Thajsko? No, bude tam asi teplo, keď sa tam všetci chodia kúpať. To bude jasná Afrika, niekde vedľa Egypta.

Moderná psychológia pozná dysgrafiu, dysnumeriku aj dyslexiu, ale nikde sa nehovorí o mojom najzávažnejšom probléme, a to je neschopnosť zapamätať si, kde leží ktorá krajina. Sama pre seba som si ju nazvala dysmapika. Hodiny a hodiny vo svojom živote trávim čumením do mapy. Mám vyše päťdesiat rôznych atlasov, glóbusov a dokonca aj jednu podrobnú mapu sveta o rozmere 2,5 x 2 metre. Každý, s kým sa začnem rozprávať o polohe nejakej krajiny, má totiž nutkavú potrebu kúpiť mi jednu z týchto pomôcok. Dokonca sa mi stalo, že kolega prišiel skôr do práce, aby mi nastavil politickú mapu sveta ako šetrič obrazovky. Nepomohlo...

 

Nie je Pobaltie ako Balkán

Moji priatelia o mojej indispozícii vedia a podľa očakávania som sa pre nich stala hlavnou zábavou každej party. Radi ma predstavujú svojim známym, hlavne ak sa jedná o také tie "scestované" typy. Zo začiatku mi to bolo trápne a miestami aj ľúto, teraz to beriem s rezervou. Oni mi nakoniec aj tak prezradia, kde som sa zase kopla a ja dúfam, že sa konečne niečo naučím.  

"Vyzerá to tak, že ma vymenujú hlavným šéfom pre Pobaltie," chváli sa pri stole náš známy.

"To je super, budeme k tebe chodiť na dovolenky," nadšene tlieskam rukami.

"No, to môžete, ale asi to nie je ideálne miesto, kde stráviť leto," pozerá na mňa podozrievavo.

"Akože nie? Ja milujem Dubrovník," nenechám sa odradiť jeho váhavým postojom.

Pri stole ostane ticho. Dokonca mám pocit, že aj pán pri vedľajšom stole, ktorý si doteraz čítal noviny, spozornel. Čo je? Všetci predsa vieme, že prímorské krajiny, naše obľúbené dovolenkové destinácie, označujeme jedným spoločným názvom. Dokonca aj ich dobrá zmrzlina sa tak volá. Ale počkať! To nie je pobaltská zmrzlina. To je balkánska zmrzlina. Ahá. A kde je potom Pobaltie? Počkám, kým sa môj kamarát spamätá a ostatní dosmejú a spýtam sa.

 

V šálke čaju na Srí Lanku

Skúsenosť ma naučila, že keď si k nejakej krajine vytvorím asociáciu s niečím chronicky známym, môže mi to výrazne pomôcť. Ako napríklad: Švédsko - Fínsko - Nórsko - Jeti - Santa - soby - sánky - sneh - sever. Alebo Japonsko - krajina vychádzajúceho slnka - zemetrasenie - tsunami - more - krajina niekde na východe - asi ostrov.

Ale niektoré informácie, ktoré človek dostáva o jednotlivých krajinách, sú už od začiatku zmätočné a ja potom vyzerám ako niekto, kto ani nevie, kde je Srí Lanka.

"Si predstav, že mi šéf daroval nalietané míle a letecká spoločnosť mi ponúkla letenky na Srí Lanku. No nie je to super v tejto zime?" spolubývajúcej tvár žiari ako horské slnko.

"Čo? A na čo by si tam išla? Veď ty sa nevieš lyžovať!" pozerám na ňu prekvapene. Horskému slnku schladne žiarič.

"Prečo by som sa mala lyžovať na Srí Lanke? Budem sa kúpať a opaľovať," nevzdáva to.

"V tej zime?" moje prekvapenie už ani nemôže byť väčšie. Veď ako spieva Lenka Filipová: V šálke čaju na Srí Lanku. Srí Lanka - čaj - zima - sneh - lyžovanie. No priznajte si, ani vám nenapadlo, že tí ľudia tam ten čaj pestujú. V tom teple...

 

Americký kontinent nekončí Mexikom a Kuba je ostrov

Mojím obľúbeným kontinentom je Afrika. Je tajomná, divoká a zmestí sa na ňu neuveriteľne veľa krajín. Teda reálne ani nie, ale v mojej hlave má tento kontinent neobmedzenú kapacitu. S istotou viem povedať, že na juhu leží Juhoafrická republika.

Vidíte? Takto by sa to malo robiť. O čo by bol môj život jednoduchší, keby sa to špecifikovalo hneď v názve. Severoamerická republika namiesto Kanady. Malé španielske súostrovie namiesto Kanárskych ostrovov. A Krajina, čo patrila predtým Rusku I, II a III namiesto Uzbekistanu, Tadžikistanu a Kazachstanu.

Veľmi dlho sa celý americký kontinent končil pre mňa Mexikom. Proste Kanada - čiara - USA - čiara - Mexiko - voda. Krajiny ako Peru, Venezuela, Kolumbia a Brazília patrili do Afriky.

Ale život je plný prekvapení, teda pre mňa určite. Keď mi môj manžel rozprával o jeho detstve v Caracase, tvárila som sa veľmi múdro. Chodili sme spolu len krátko a kto sa dobrovoľne prizná k takejto dysfunkcii. Hneď večer som doma otvorila mapu a ostala s otvorenou hubou. Pod Mexikom sú ďalšie štáty. A koľko!

To isté som zažila s Kubou. Nikdy som sa nejako hlbšie nezamýšľala, kde sa môže táto krajina nachádzať. Vedela som, že to boli naši kamaráti z detstva, keď sme boli ešte jedna veľká socialistická rodina, a že my sme mali revolúciu a oni nie. Im ostal Fidel a žil tam nejaký Che, ktorý vyzerá sexi na tričku. Na moju obranu, veľa času som venovala európskym krajinám. Jednak preto, že sme sa stali súčasťou EÚ a aj preto, že sme chceli ísť do Chorvátska a ja som ani poriadne nevedela, ktorým smerom by sme sa mali vydať.

"Zase som čítal o nejakých utečencoch z Kuby, čo sa plavili len na pár dokopy zbitých doskách. Chudáci," referuje kamarát novinky zo sveta pri pravidelnom piatkovom poháriku vínka.

Plavili? Kde? Po nejakej rieke? To nemohli ísť pešo? Chvíľku rozmýšľam, či sa opýtam alebo vydržím domov, kde mi Google všetko povie. No zvedavosť a súcit s kubánskym ľudom vyhráva.

"Oni to tam asi majú s tým cestovaním prísne, že?" skúšam tak od boku.

"Vieš, oni ani tak necestujú, ako utekajú," múdro hovorí kamarát.

"Ahá, a nemajú to rýchlejšie po súši, ako po nejakej rieke?" Verím, že môj nevinný pohľad zakryje moju neistotu v hlase.

"Ale oni chcú ísť do Ameriky, nie z okresu do okresu. Že ty ani netušíš, kde je Kuba?" nedá sa oklamať mojim teľacím výrazom.

"No náhodou viem. Niekde pod Mexikom." Ani ja nie som tak blbá, aby som si myslela, že Kuba je v Afrike. Hlavne nie, keď som nedávno objavila polku sveta v Južnej Amerike.

"Pod Mexikom? A kde presne?" Tak a toto nie je fér! Ako si to mám pamätať?! Kuba - povstalci - hory - Machu Picchu - Peru !

"No pri Peru." Dôležité je zachovať pokoj a presvedčivosť. Môj priateľ vyzerá, že na neho idú mdloby.

"Kuba je ostrov, zlato!" vysloví neveriacky.

Ostrov? Akože jedna krajina na jednom ostrove? Bez Peru? No keď myslíš, drahý môj, ale doma si to ešte preverím.

Nakoniec, aby bolo jasno. Nie som až také sprostadlo, ako sa vám môže zdať z tejto mojej nanajvýš intímnej spovede. Veľa čítam, zaujímam sa a pýtam. Ale nejaká časť v mojom mozgu proste odmieta pochopiť a prijať usporiadanie tohto sveta. Môžem byť ticho a tváriť sa, že som múdra, len trošku zakríknutá. :)

Ale pripravíte svoje okolie o toľkú zábavu?