Ďalší deň ráno našťastie neprší, a ani v areáli nočný lejak nezanechal príliš viditeľné stopy. Zato zástupy pankáčov už nejaké stopy na areáli zanechali. Ráno idem k rade toitoiok, otvorím jednu a polka toitoiky na mňa vypadne.

Po pohode som písal, že mám blbý pocit, že leto pomaly končí. A ten blbý pocit ma onedlho dohnal skutočnosťou. Klasika. Nejak tie letá ubiehajú prirýchlo, keď ich človek trávi poväčšinou v klimatizovanej kancelárii. Jeden týždeň s deckama na juhu, dva víkendy na bikku, pár fesťákov a šmitec.

Polka augusta je na festivalové ponuky hodne bohatá. Kto chce megaakciu, ide do Budapešti, kto chce anarchiu, ide do Serede na FFUD, kto chce henty ťažké metály, ide do Josefova. A omladina hipsterská ide do Piešťan. Ale dobre, dosť bolo rýpania. Grape je celkom príjemná akcia, taká Pohoda pre teenagerov.

Sú festivaly veľké, väčšie a sú aj festivaly najväčšie. Mne úplne stačí rozmer pohody, bývalého trutnov open air či colours, na akcie dimenzie Sziget či Glastonbury ma to nejak neťahá. Ale sú aj festivaly malé, menšie a asi aj nejaký najmenší niekde bude.

Skutočne tretí deň už neprší, aj keď katalógové počasie to ešte nie je. V kempe nemá moc zmysel tráviť čas, teplá voda v sprchách je minulosťou, kávu majú že vraj hnusnú, neviem,  ja to nepijem.

Predpoveď sľubuje na stredu a štvrtok dažde popravde prívalové, takže do výbavy sa zaraďuje pláštenka a ešte rýchlo utekám do OBI kúpiť štramácke gumáky, čo majú na vnútornej strane hrdý nápis Farmer.

I keď stan je zvnútra čierny ako moje svedomie, budím sa niekde okolo ôsmej a ani nemám v hlave polepšovňu. Mladá si vymodlila stan Fresh & Black, že ona v štandardnom trpí, a ten bazmeg vážne funguje, nie je tam teplo a je tam značne tma i pod priamym slnkom.

Štvrtok ráno a ja sa snažím ešte narýchlo dopratať byt a dokončiť jeho každoročnú transformáciu na Hotel Pohoda. Vyťahujem a obliekam periny, rozkladám postele, bodrel po deckách maskujem, ako sa dá, hromadu bielizne rýchlo poskladať a nejako napchať do skríň, najlepšie do tých, ktoré sú na to určené.

Tak a je tu bodka. Koniec roku, čas na bilancie, aj keď v podobnom som ja veru nikdy nebol moc dobrý. 52 dielov, každý tak 1.300 znakov v priemere, čiže bratku tak 270 normostrán skoro bezo zvyšku naplnených bizarnosťami z hudobnej histórie. Nejaká stovka večerov, nejaká stovka litrov čaju s rumom.