Pôvodne sme chceli ísť znovu do Mojtína na Končiny. Máme na to svoje dobré spomienky. Chceli sme tam ísť až do momentu, keď zverejnili lineup a ten lineup teda moc lákavý nebol, aj keď mladá už dlho neúspešne naháňa VBPS.  Neviem, prišlo mi to skôr ako zraz intoušov z rádiohláv než ako akcia, na ktorej by sa dalo baviť.

Ráno v kempe, napriek náročným večerom sa snažím prebrať ešte v nejakú slušnú hodinu. čo najrýchlejšie stihnúť sprchu, kým sa pred nimi vytvorí fronta  biblických rozmerov. Po minulé roky bývala teplá voda len prvý deň, toho roku sa to hodne polepšilo. Sprchy sú v kempe, čo je pomerne logické, už aj na Grejpe to majú tak.

Iba pár dní po rozpačitej Pohode volajú Colours. A je jasné, že tento rok v Ostrave budem pri každej príležitosti porovnávať, aj keby som ako nechcel. Až s tým budem všetkým liezť na nervy. Seba nevynímajúc.Cesta je ako vždy dlhá, prichádzame ku kempu pred pol štvrtou. Uličky okolo sú už plné, pred kempom sa vinie dlhá rada postavičiek s baglami.

Pohoda. Pevný bod vo festivalovom vesmíre, ktorý keby navštívil Aristoteles, tak boh vie kam by dokázal svet posunúť. Akcia, ktorá si v domácich kruhoch vydobila kultové postavenia a miliardy hejtov od indivíduí, ktorí sa tam nikdy nevyskytli a nevyskytnú. Proste must be in.Lupeny máme už od minulého roku, aj opáskovať sme sa nechali vopred.

Tento rok vyšiel termínovo zvláštne. Roky sme boli zvyknutí na to, že prvý víkend prázdnin sa ide s deckama na čunder a druhý víkend je Pohoda. Ale toho roku ten spolitizovaný zlet liberálnofašistyckých slniečkárskych vítačov Mišo naplánoval tak, že sa pomedzi to vlúdil víkend ešte jeden. No čo s ním?

Vypadneme z Monarchu nechajúc za sebou hrajúcu kapelu i tú punkáčku pri vchode, snáď sa ešte vrátime, tu bude muzika ešte dlho. Hneď oproti jeden zo zadných vchodov do Camden Marketu, reku načim ešte niekoho zjesť. A hopla, už som spomenul že o ôsmej večer na jednom z najväčších placov pre streetfood v celom Londoniu je všecko zatvorené?

Jaj, Londonium. Mesto, kde ľudia bývajú v dierach v zemi. Mesto, v ktorom ešte aj veveričky ošediveli. Mesto plné hrdzavých kostier bicyglov v rôznych fázach rozkladu a rozkradu, pozamykaných okolo všetkých staníc trubky.

Ďalší deň ráno našťastie neprší, a ani v areáli nočný lejak nezanechal príliš viditeľné stopy. Zato zástupy pankáčov už nejaké stopy na areáli zanechali. Ráno idem k rade toitoiok, otvorím jednu a polka toitoiky na mňa vypadne.

Po pohode som písal, že mám blbý pocit, že leto pomaly končí. A ten blbý pocit ma onedlho dohnal skutočnosťou. Klasika. Nejak tie letá ubiehajú prirýchlo, keď ich človek trávi poväčšinou v klimatizovanej kancelárii. Jeden týždeň s deckama na juhu, dva víkendy na bikku, pár fesťákov a šmitec.