Z mojich cyklistických článkov po Shimanami Kaido niektorých z vás najviac zaujala zmienka o tom, že ste tak článkovo deprivovaní, že by ste si prečítali aj šesťdielny cestopis po okrese Stropkov.

Ikuchi most už nemal ten cool cyklisták pod vozovkou, už sa išlo popri, ale bol o to viac zaujímavejší, lebo sa človek mohol z mosta dívať na more a ostrovy. Most bol jeden z tých kratších, mal len nejakých 790 metrov. Ikuchi nás dopravil na ostrov Ikuchijima, ktorý okrem toho, že je nádherný zelený, je známy aj pestovaním pomarančovníkov.

Prvým v rade je ostrov Mukaishima, kde dorazí trajekt z Onomichi. Cesta trajektom trvá neuveriteľných 5 minút a stojí pár jenov. Domáci to používajú ako MHD-čku, keď idete bez bicykla, stojí to trošku menej.

V sektemberi tohto roka som sa na krátky čas ocitla v krajine s fetišom na státie v rade vychadzajúceho Slnka a chcem sa s vami podeliť o kus mojej cesty. Toto nie je cestopis per se, ako sa niektorí možno domnievate.

V posledných dňoch obletela svet správa, ako sa neborák čínsky muž pobral dobrovoľne na druhý svet pri nákupoch so svojou priateľkou. Ignoranti, ktorí nevedia, o čo ide, si to môžu prečítať tu.

Sedia si tak dvaja starí Slováci na pníkoch v lese s kabelkami Louis Perún na zemi s nohami prekríženými „na Hríba“ a zapíjajú bryndzové halušky desinou Corgoňom a takto sa rozprávajú:„Cukríček moj, čo keby sme vymysleli nejaké písmo?

V najlepšom meste Holandska, v Rotterdame, sa kazdoročne na prelome januára a februára koná International Film Festival Rotterdam. Prvýkrat som tam bola minulý rok a úplne ma uchvátila tá festivalová atmosféra.

Verte či nie, pub (po slovensky krčma, bar, lokál, whatever...) je priam všestranná inštitúcia. Vo všeobecnosti slúži na degustáciu zlatistého moku a/alebo vybraných liehovín a destilátov v určitej spoločnosti. Celosvetovo sa od 70tych rokov 20.

K napísaniu tohto článku ma inšpirovala nedávna návšteva Múzea holandského odporu v Amsterdame (Verzets Museum).